Námestie sv. Mikuláša

Dom č. 2 – neskororenesančná budova mestskej radnice postavená v druhej polovici 17. storočia. Nad vchodom do budovy  je umiestnená kamenná tabuľa poukazujúca na stavebné úpravy v 19. storočí. Na fasáde sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá zachytáva vstup sovietskych vojakov do Starej Ľubovne 24.1.1945.

Dom č. 5 - postavený na starších základoch v polovici 18. storočia a upravovaný okolo roku 1910. Rokoková budova bola pri prestavbe v roku 1910 neorokokovo upravená, pričom pôvodné rokokové detaily ponechali. Celkove však pôsobí secesným dojmom, bol inšpirovaný aj rokokovými a neorokokovými tvarmi. Miestnosti na prízemí sú zaklenuté valenými a krížovými klenbami. V jednej z nich je klenba zdobená bohatými štukami.

Dom č.12 - bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest. Je to renesančný arkádový dom na pilieroch, prestavaný po požiari mesta v roku 1639 spojením dvoch samostatných stavieb. Pri spojení riešili vstupnú sieň, zaklenutú na stredný stĺp. Klenby na poschodí majú bohatú štukovú výzdobu, pričom v jednej z miestnosti sa nachádza aj vročenie výstavby domu (1639) a iniciály G. G. Zachovali sa aj dva neskoro renesačné kamenné ostenia, časovo zhodné s osteniami nachádzajúcimi sa v kostole sv. Mikuláša a v dome č. 21. V chodbe na prízemí bola zamurovaná, tzv. mramorová ruka, okolo ktorej koluje legenda o oslobodzovaní regrútov počas lapačky. Tvorí ju v podstate väčší kamenný blok v tvare ruky ohnutej v lakti, odetej do plátového brnenia. Toto tvrdenie prežívalo v povedomí občanov pomerne dlho. V 90. rokoch 20. storočia došlo k vybratiu kamenného prvku zo steny. Po obhliadke bolo zistené, že ide o časť epitafu s časťou postavy muža v plátovom brnení, ktoré zamurovali otočené o 90°.Prečo sa tak stalo nevieme s určitosťou povedať, ale predpokladá sa, že tzv. ruka bola vlastne pevnou mierou dĺžky – lakťa.  Na prízemí vedľa schodiska sa nachádza aj erb a tabuľka s nápisom datovaným do roku 1639. Erb v rolverkovej kartuši má polené pole, v jednej časti pol orlice a v druhej tri ľalie. V korune umiestnenej na turnajovej prilbe je ako klenot položená anfórovitá nádoba,v ktorej je vsadená ratolesť. Okolo nádoby vyrastajú z koruny dva rozprestreté krídla.
Na fasáde domu je umiestnená pamätná tabuľa venovaná  Andrejovi Čepišákovi, ktorý v roku 1956 založil v meste múzeum.

Dom č. 21– z konca 18. storočia, postavený na staršom základe. Ako ukázali výsledky archeologického výskumu uskutočneného v pivnici domu, jeho základy boli postavené na prielome 14. a 15. storočia o čom svedčí tu nájdený keramický materiál. Jedná s pivníc sa nachádza pod úrovňou terajšieho chodníka, čo je pravidlom u všetkých domov nachádzajúcich sa na tejto strane námestia. Architektonická situácia v pivnici a výsledky archeologického výskumu nás nabádajú k teórii, že začiatkom 19. storočia došlo k posunu čelných múrov smerom do vnútra, čím sa zväčšilo námestie o tri metre po celej dĺžke. Zaujímavým architektonickým prvkom je neskororenesančné ostenie dverí v priechode na prízemí, v ktorom je  na hornom preklade vytesaný  latinský nápis svedčiaci o rozsiahlom požiari mesta v roku 1639. Ide o jeden z dvoch priamych písomných dokumentov o tomto nešťastí a medzníku architektonického vývoja mesta. V slepom okne na čelnej stene je umiestnená maľba sv. Trojice. Na poschodí je takmer neporušená luisezná úprava fasády.

autor textu: Mgr. Pavol Mišenko