Ľubovnianske kúpele-Nová Ľubovňa-Jakubany-Kolačkov-Šambron-Chmeľnica-Plaveč

Ľubovnianske kúpele

Vzdialenosť: Stará Ľubovňa - Plaveč: 17 km
Spôsob dopravy: bus, vlak,automobil,pešo
Poradí vám:Turistická mapa 103 Spišská Magura-Pieniny

História kúpeľov i napriek tomu, že z ich prameňov si miestni obyvatelia liečili žalúdočné problémy oddávna, nie je veľmi bohatá. V roku 1870 dal Alfred Probstner do prevádzky trinásť obytných objektov, ktoré až do druhej svetovej vojny slúžili na ubytovanie návštevníkov prevažne z Budapešti.
I keď jedinečné svahy kúpeľného parku vysadené v minulosti dnes stratili svoju parkovú úpravu, exempláre vzácnych druhov borovíc, jedle bielej, dvestoročné exempláre buka a duba vás dozaista potešia. Cez tento prírodný zázrak vedie krátky náučný chodník, ale aj peší vyhliadnutý okruh, ktorý v dvoch smeroch prechádza širšou lokalitou kúpeľov. Chodník vás prevedie popri piatich minerálnych prameňoch - Andrej, Emília, Alfred, Mária a Nový prameň. Najvýznamnejší je prameň Andrej s výdatnosťou 12 - 15 l/min., s bohatým obsahom CO 2, vápnika, magnézia a sodíka. Voda je číra a bez zápachu. V bezprostrednej blízkosti trasy náučného chodníka je vyhliadka na blízke obce, Starú Ľubovňu, ale aj vzdialenú panorámu Vysokých Tatier. V zime sú k dispozícii zjazdové trate rôznej náročnosti už aj s umelým zasnežovaním.
Samotné kúpele sú akoby ukryté v lone okolitých, nie veľmi vysokých kopcov. Za nimi sú položené malebné obce, z ktorých každá skrýva pre návštevníka niečo zaujímavé.

Nová Ľubovňa, Kolačkov, Jakubany, Šambron...

A sme pri nepoznanom. Nedajte  pomýliť názvom obce Nová Ľubovňa, pretože nazvať obec, ktorá má viac ako 700 rokov, novou, je skutočne dosť zavádzajúce. V obci sa nachádza gotický kostol z roku 1310 s barokovou výzdobou.
Celkom iný je gréckokatolícky kostol v Jakubanoch, ktorý postavili v secesnom štýle v rokoch 1904 až 1911, rovnaký kostol stojí len v maďarskom Debrecíne. Interiér kostola, ale aj zvonica so 120 schodami vás istotne nenechajú ľahostajnými. Naša ponuka vedie aj do Kolačkova, ktorý ukrýva  rímsko-katolícky kostol z 13. storočia. Jeho vzácnosť je umiestnená na západnej strane lode, kde nájdete pôvodne gotický vchod s kamenným ostením zo 14 stor.
Navštívte tiež dedinku Šambron, osviežte sa pramenistou vodou a vydajte sa v smere Chmeľnica - Hajtovka, kde Vám ponúkame chránený prírodný útvar Skalnú ihlu. Našou destináciu je Plaveč, šarišská obec s opevneným kostolom a ruinami vzácneho hradu.

Hrad Plaveč

Jedným z hradov, ktoré strážili severnú hranicu Uhorska, bol aj hrad Plaveč, dôležité ohnivko sústavy hradov Plaveč-Ľubovňa-Niedzica-Oravský hrad. Prvá, nepriama zmienka, o predpokladanom hrade pochádza z 1. pol. 13. st. a viaže sa k listine Belu IV. zo 6. augusta 1269. Napriek tomu sa hovorí o tom, že hrad bol postavený v druhej polovici 13. stor. šľachticom Detrikom zo Spiša, resp. jeho synom Arnoldom. Domnienka sa opiera o listinu Ondreja III. zo 7. októbra 1294. O dôležitosti hradu svedčí skutočnosť, že po vymretí Arpádovcov zostal i naďalej kráľovským majetkom až do r. 1317, kedy sa dostáva do rúk rodiny Drugethovcov. Po smrti Viliama Drugetha v r. 1342 sa hradné panstvo stáva opäť kráľovským majetkom. Na prelome 14. a 15. st. ho však kráľ Žigmund dáva do vlastníctva šľachtického rodu Bebekovcov.
V 15. st. sa hradu zmocnil Ján Jiskra a neskôr, od roku 1453 sa stal sídlom hlavného veliteľa bratríckeho hnutia - Petra Aksamita. Po jeho smrti v r. 1458 hrad dostal Imrich Zápoľský, ktorý sa podieľal na likvidácii bratríckeho hnutia, a neskôr jeho nevlastný syn Ján Krovín. V 16. st. hrad mení majiteľov. Vlastní ho rod Horváthovcov, ktorí začínajú používať priezvisko Plavečský - Paločay. Paločayovci hrad renesančne prestavali, opevnili a už v 17. st. ho doplnili obytnými budovami natoľko, že ho pri demolácii hradov v r. 1715 nezbúrali, ale vyhlásili za kaštieľ. V r. 1830 prešiel hrad veľkou prestavbou, takže dnes si skutočný výzor hradu môžeme predstaviť iba neúplne.
Požiar v r. 1856 a následné vymretie rodiny Plavečských, spôsobili, že začal pustnúť a zmenil sa na ruiny. Ešte donedávna sa mohol turista prechádzajúci týmto krajom pokochať krásnou siluetov hradných múrov, čnejúcich ako nemý svedok svojej doby nad malebným údolím rieky Poprad. Žiaľ v máji 1989 sa zrútila aj najlepšie dochovaná časť hradných múrov - západná stena, čím sa podstatne zmenil vzhľad hradu.

(autor: PhDr.Peter Roth, PhD.)