Spoznávaj svoj hrad

Ľubovnianske múzeum – hrad v Starej Ľubovni dlhodobo udržiava styky s najvýznamnejšími rodmi, ktoré ovplyvnili dejiny hradu Ľubovňa. V 17. a 18. storočí mali najväčší vplyv na dejiny hradu spišskí starostovia z rodu Lubomirských.

• prezentácia života jednotlivých rodín na hrade a ich priblíženie návštevníkom hradu Ľubovňa,
• zvýšiť záujem o dejiny a prezentácia regionálnych dejín s presahom na svetové dejiny,
• stretnutie potomkov najvýznamnejších rodín z dejín hradu Ľubovňa,
• tvorba autentickej atmosféry z jednotlivých období majiteľov hradu (od 16. do 20. storočia),
• vytvorenie živej histórie na hrade Ľubovňa

V rámci podujatia AUTENTICKÁ ATMOSFÉRA – SPOZNÁVAJ SVOJ HRAD prebiehal proces výroby dámskych dobových kostýmov podľa predlohy šiat Márie Ujházy, Karolíny Zamoyskej a Kristíny Koniecpolskej v dielni MIREA Márie Slejzákovej. Autentická atmosféra by sa mala dosiahnuť aj formou odevu ako neoddeliteľnej súčasti života. V rámci naplnenia cieľa prezentácie života jednotlivých rodín na hrade Ľubovňa bola sprístupnená výstava replík odevov z rôznych období dejín hradu Ľubovňa. Odevy boli vytvorené odborníkmi ako verné kópie odevov podľa portrétov a dobových výskumov. Ide o odevy z obdobia od 16. do 20. storočia. Odevy vystavené na tematickej výstave budú v ďalších rokoch prezentované v rámci expozícií venovaných jednotlivým šľachtickým rodom, ktoré sídlili na hrade Ľubovňa.

-        ide o dámske a pánske šaty z obdobia 16. – 20. storočia

-        bordové šaty patrili Kristíne Lubomírskej Koniecpolskej,  tento odev je na španielsky typ odievanie, pre ktorý je charakteristickým prvkom okružie, čipkový skladaný golier (ten sme šiť nedávali, ale v prílohe posielam ukážku obrazu)

-        šaty Márie Ujházy (zeleno – zlaté so závojom) – boli vytvorené v  polovici 19. storočia, spustené plecia evokovali bezbrannosť, útly driek – krehkosť, biela farba – nevinnosť; estetickým vyjadrením krásy sa stal štíhly pás, to si vyžadovalo návrat šnurovačiek

-        obdobie krinolín – Karolína Zamoyská (medené šaty) – najvýraznejšou časťou dámskej siluety, až prehnane objemnou bola sukňa, ktorej tvar určovala obručová sukňa nazývaná krinolína, šaty sa nosili  v 2. polovici 19. storočia 

-        odev Jána Zamoyského (posledný majiteľ hradu Ľubovňa) – svadobný, ide o uniformu

-        Teodor Lubomirsky (posielam v prílohe ukážku, bez brnenia) – nákladnosť odevu spočívala v používaní nákladných textilných materiálov, v množstve kožušín, šperkov, zlatých, strieborných a hodvábnych výšiviek a šnúrok 

-        Szilárd Raisz – typický uhorský mužský odev, k úboru patrila kožušinová čiapka – kalpak s agrafou aj rajčím perím, uhorský ráz im dodávalo súčasne aj zvyšovalo efekt bohaté šnurovanie zlatými šnúrami, drahocenné reťaze na mentiekach (mentieka – kabát) a opaskoch

V rámci NOCI MÚZEÍ A GALÉRIÍ si návštevníci Ľubovnianskeho hradu v sobotu 14. mája 2022 pozreli historickú scénku scenáristu a režiséra Petra Karpinského IN VINO VERITAS. V roku 1412 si kráľ Žigmund Luxemburský, vyčerpaný neustálymi nepokojmi v krajine a zadlžený začínajúcou sa bitkou s Benátskou republikou, požičiava od svojho švagra Vladislava Jagelovského 37000 kôp českých groší. Bolo to obrovské množstvo peňazí, za ktoré dal Žigmund Vladislavovi do zálohu 13 spišských miest, k tomu hrad Ľubovňu, panstvo Podolínec a Hniezdne. Všetky mestá zotrvali v majetku Poľska tristošesťdesiat rokov. Historická scénka In vino veritas preniesla divákov práve do obdobia, keď Žigmund premýšľa, od koho si má peniaze na novú vojnu požičať. Do rozhodovania je zapojená jeho manželka, kráľovná Barbora Cilská, barón Stibor zo Stiboríc a arcibiskup Ján z Kaníže. Diváci sa napokon zúčastnili aj na stretnutí dvoch mocných kráľov.

Hrad Ľubovňa zažil skutočnú atmosféru dobových maškarných bálov