Keď prekročíte rýchlosť u našich severných susedov a všimnú si to policajti, nepomôže vám vyhovárať sa na jazykovú bariéru. Spolu s poľským „dopravákom“ tam totiž môže byť aj slovenský, ktorý vám jasne vysvetlí, čoho ste sa na ceste práve dopustili.
„Takéto zmiešané hliadky s Novým Saczom fungovali ešte v čase, keď bolo naše okresné riaditeľstvo zlúčené s popradským. Samostatne ale bežia až od návratu OR PZ späť do Starej Ľubovne, t.j. od 1. júna 2006,“ vrátil sa trochu do histórie riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu Pavol Pastirčák.
Výmeny pritom vždy prebiehali obojstranne. Keď je teda poľský policajt u nás, ten slovenský sa zase nachádza v hliadkovom aute na území Poľskej republiky. „Ich kontroly sú pritom zamerané skôr na prevenciu, ako na sankcionovanie. Pôvodnou myšlienkou totiž bolo zlepšiť informovanosť vodičov za hranicami - napríklad vysvetliť im, aké doklady od nich požadujú kolegovia policajti, resp. čoho sa dopustili a ako to bude riešené.“
CHYTRÁCI SKONČILI
Reakcie vodičov na zmiešané hliadky sú podľa P. Pastirčáka rôzne. Najčastejšie ostanú prekvapení („neprekročili sme ešte hranicu?“), ale vo všeobecnosti si takýto systém pochvaľujú. Okrem, samozrejme, „chytrákov“, ktorí sa pri vážnejšom porušení dopravných predpisov mohli kedysi tváriť, že nerozumejú, čo im to ten muž zákona chce vlastne povedať. „Keď ich však so spáchaným priestupkom oboznámil policajt v materinskej reči, museli okamžite zmeniť tón,“ poznamenal s úsmevom šéf dopravákov.
Ten nám zároveň potvrdil domnienku, že vodiči sú pravdepodobne na celom svete rovnakí – každý z nich nerád platí pokuty. „Možno ale povedať, že tí poľskí sú oproti našim viac „vyjazdení“. Počas bežnej premávky to ani veľmi nevidno. Zreteľné to začne byť až vtedy, keď začujú výstražné zvukové znamenie.“ Ako ďalej vysvetlil, Poliaci totiž najskôr zastavia a až potom skúmajú, čo sa vlastne deje. Slováci reagujú väčšinou opačne - najprv pozerajú a až potom znížia rýchlosť, čím neumožnia hladký prejazd polícii, hasičom alebo sanitkám.
Okrem spoznania inej techniky (radary apod.) či oboznámenia sa s právnymi odlišnosťami (poľskí policajti napríklad takmer vôbec neprichádzajú do styku s peniazmi a pokuty v drvivej väčšine ukladajú šekmi), hovorí o opodstatnenosti spoločných hliadok aj ďalší fakt. Ani jedna ani druhá strana totiž nemala v úseku, kde sa vykonávali, žiadnu „mŕtvolu“. Preto sa s pravidelnými, dvakrát za mesiac prebiehajúcimi kontrolami, ráta aj do budúcnosti. Okrem toho, ako nám na záver prezradil P. Pastirčák, sa ešte počas týchto prázdnin zrejme uskutočnia dve špeciálne kontroly za použitia väčšieho počtu policajných síl.
Text a foto (mv)
