Posledný aprílový víkend po roku opäť slávnostne otvárali brehy Dunajca. Vyše dvadsať tradičných plavidiel, ktoré sa v Zamagurí aj vyrábajú, pred cestou z prístaviska Pod lipami požehnali kňazi a vyprevádzali na cestu (akože ináč) s goralskou muzikou.
História splavovania Dunajca má už vyše 130-ročnú tradíciu. Už kedysi tu na pltiach prevážali kúpeľných hostí z Poľska na Slovensko a opačne. Dnes dve pltnícke združenia na slovenskej strane preplavujú návštevníkov deväťkilometrovým prielomom kvôli pokochaniu sa nádhernou pieninskou prírodou.
Ako pripomenul Ján Hubcej z Červeného Kláštora, záujem o tradičnú plavbu je veľký, premávať začali kvôli objednávkam už pred dvomi týždňami.
Dunajec ale v sobotu opäť privítal svojich stabilných „flisokov,“ ako tu oddávna volali pltníkov. Vyše 40 rokov ostáva verný rieke pod Tromi korunami aj služobne najstarší pltník Ján Mačutek z Lesnice.
Starať sa o bezproblémovú cestu do cieľa v Lesnici budú aj vekovo mladší pltníci, skôr ale v pozícii pomocníkov. Pravidlá splavovania sú dnes prísne, vodca (kormidelník vpredu) musí vlastniť spôsobilosť vodcu malého plavidla. Napokon v Červenom Kláštore si nových pltníkov priebežne vychovávajú. Ako dopovedal J. Hubcej, turisti sú v dobrých rukách, nemusia sa ničoho obávať.
Všetci tu veria, že Dunajec si už svoju daň vybral, hlavne na konci 60-tych rokov. Zamagurčania dodnes spomínajú veľkú tragédiu, keď sa poľským pltníkom vtedy prihodilo veľké nešťastie. Po daždivom počasí sa tam potopila plť s maturantmi a učiteľkou. Bezpečnosť je dnes prvoradá. Stáva sa, že plte už pri hladine nad
„Občas býva, že plť narazí na kameň, vtedy pltník skočí do vody a usmerní ju. Ale ináč absolútne nič nehrozí," dopovedal J. Hubcej. Všetkým tu totiž záleží na tom, aby jediným zážitkom bol pohľad na panenskú prírodu.
Text a foto (hm)
