Isté čínske príslovie hovorí: Keď chceš byť šťastný hodinu, opi sa, keď chceš byť šťastný rok, ožeň sa, keď chceš však byť šťastný celý život, staň sa rybárom. Či je to aj v skutočnosti pravda, sme sa predsedu Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Mariána Fedáka (M.F.) ani tajomníka Ivana Orovčíka (I.O.) síce nepýtali, no pripravili sme si pre nich dosť iných otázok týkajúcich sa rýb a rybárčenia.
Na úvod možno trochu faktov: kedy vlastne tunajšia organizácia vznikla, koľko máte členov ...
M.F.: - MO SRZ v Starej Ľubovni existuje od 7. júla 1932, takže o chvíľu budeme oslavovať už 76. výročie nášho založenia. Čo sa týka zloženia členskej základne, vlani sme u nás registrovali 374 rybárov, z čoho 60 bolo detí do 14 a ďalších 41 vo veku od 15 do 17 rokov.
Nájdu sa medzi ostávajúcimi členmi aj nejaké ženy?
M.F.: - Ale áno, presne tri. Ak mám byť celkom úplný, z počtu 237 dospelých nám ešte rovnú štyridsiatku tvoria invalidní a starobní dôchodcovia.
Aké vody máte vo svojej správe?
M.F.: - V podstate môžeme naše teritoriálne vody rozdeliť na lososové a kaprové. Kaprovú vodu máme len jednu – a to vodnú nádrž Vengliská (
A aké druhy rýb sa v nich môžu chytať?
M.F:. – V kaprovej predovšetkým kapre. Z rybníka však môžu rybári vyloviť aj karasa, amura a momentálne je v ňom povolené loviť aj pstruha dúhového. Na rieke Poprad tvorí väčšinu úlovku lipeň, pstruh potočný či biele ryby ako podustva, mrena apod.
Ako sa vlastne môže stať človek rybárom? Stačí, keď príde k vám a zaplatí členské?
I.O.:- To určite nie. Každý záujemca si musí najskôr podať prihlášku (do konca apríla), na základe ktorej ho potom prizveme na skúšku. A až po jej úspešnom absolvovaní môže byť k nám prijatý.
No a potom už asi nasledujú poplatky - zápisné, členské...
- ... povolenky, plus je nový člen povinný zakúpiť si štátny rybársky lístok v mieste svojho trvalého bydliska.
Koľko vlastne stojí?
I.O.:- Vždy je to diferencované podľa rozsahu povolenia a jeho pôsobenia v rámci Slovenska. Ak by chcel niekto chytať na všetkých našich vodách, vyšlo by ho to na približne 15 tis. Sk. Pokiaľ však berieme do úvahy len čisto miestne povolenia, tak rádovo sa tie poplatky pohybujú do výšky troch tisíc korún.
Napriek týmto cenám je asi zrejmé, že sa mu tie náklady investované do lístka minimálne vrátia.
I.O: - Presne tak. Treba však povedať, že SRZ nie je združením profesionálnych rybárov, ktorí by sa mali rybami živiť, ale zväz športových rybárov. A to je vec, s ktorou každá miestna organizácia sústavne bojuje. Keď si totiž vezmete konzumnú cenu pstruha (230 Sk/kg) či kapra (110 až 120 Sk/kg), tak taký bežný kapor, ktorého u nás chytíte na rybníku, by vás vyšiel na približne 300 Sk. Za povolenku ale napríklad dôchodca zaplatí 800 Sk....
Teoreticky vzaté, po treťom kaprovi by už mal jeho lov skončiť...
I.O.: - Teoreticky áno. Pravda je však taká, že niektorí členovia ich za sezónu nachytajú aj viac než 30. A to už nehovorím o tom, že správny rybár by mal trofejnú rybu pustiť späť do vody, aby si ten pocit mohol vychutnať aj niekto iný. Preto by stálo za uváženie určiť niekedy okrem spodnej aj vrchnú hranicu lovných mier.
Keď sme ešte pri tých financiách. Koľko približne stojí to úplne najzákladnejšie rybárske vybavenie?
I.O.:- Závisí to od toho, akým disciplínám - napr. muškáreniu či kaprárčeniu, sa chce nový člen venovať. Pre každú z nich potrebuje na začiatok minimálne 3500 až 5000 Sk.
Zaujíma ma ešte pytliacky rybolov. Stretli ste sa už s niečím podobným aj u nás?
M.F.:- Samozrejme. Pytliactvo sa dá len ťažko eliminovať. Treba však povedať, že sa ho dopúšťajú nielen ľudia zvonku, ale aj samotní členovia.
(?) A to v prípade...
M.F. - ...keď lovia v čase hájenia alebo nedodržiavajú lovnú mieru. Za pytliactvo boli už niektorí z nich, podotýkam, že ale nie naši členovia, už aj odsúdení.
Text a foto (mv)
