Ľubovnianska biela pani, ktorá sa už stáročia podľa legendy prechádza pomedzi kamenné múry hradu Ľubovňa, má šancu na „záchranu“. Stačí, ak k nej zahorí veľkou a čistou láskou jeden z návštevníkov hradu Ľubovňa...
NÁDEJ PRE INÝCH
S týmto odkazom sa s turistami, ale aj domácimi, ktorí v týchto dňoch zavítali na nádvorie hradu, rozlúčila kráľovná víl v divadelnom predstavení Zamurovaná nevesta.
Okrem hlavných postáv nevesty Alžbetky, chudobného chlapca Maťka či mnícha sa v hre predstavilo ďalších dvadsaťštyri divadelníkov. Posledné dve scény nás prostredníctvom víl, Závisti, Nenávisti, Klamstva a Hlúposti zaviedli do sveta fantázie, aby sa nás tragika deja dotkla ešte o čosi silnejšie. Po obzvlášť emotívnej záverečnej scéne ostali však návštevníci v pomykove... Nevesta aj ženích totiž zahynuli! Žiadny americký happy end typu - žili šťastne až kým nepomreli, sa nekonal.
„Napriek tomu, že Zamurovaná nevesta skončila tak nešťastne, má svoj odkaz. Tak, ako sa spievalo v predposlednej pesničke, že kým je s nami nádej, stále je dôvod žiť,“ tvrdí autor už v poradí tretieho divadelného predstavenia na hrade a súčasne predstaviteľ ústrednej postavy mnícha spisovateľ Peter Karpinský.
DÁVNE PRAKTIKY
Mladučkí herci (najmladšia z nich mala 12 rokov) nám prezradili, že sa s niektorými divadelnými polohami zžívali ťažko, nakoľko si seba samých v podobných situáciách, nevedeli dosť dobre predstaviť. Dopredu vybraný manžel, väzenie zamurovaním, ani odchod do vojny už dávno nie sú (našťastie) hrozbami pre zaľúbených.
„Je to úžasný scenár... Obzvlášť dobre sa mi hrali scény vo väzení a pri súde, kde som sa mohla predviesť a herecky vyblázniť,“ prezradila nám Ivona Fabianová alias Alžbetka. Svoju prvú hlavnú rolu privítala Staroľubovňanka s nadšením aj kvôli možnosti zaspievať si piesne z autorského pera Evy Kollárovej. Piesne „šité“ Zamurovanej neveste na mieru hudobne pripravil Ján Sivuľka a naspievala Marcela Petriľáková. O čosi väčšie „problémy“ videl v speve Alžbetkin milý Matej, ktorého stvárnil Tomáš Senko. Ten doposiaľ spieval vraj len v sprche. „V živote som nespieval, ale snažil som sa a začína ma to aj baviť,“ s úsmevom reagoval sympatický divadelník. Na otázku, či by sa aj v skutočnosti nechal odradiť od boja za svoju lásku, nás ubezpečil, že v realite by to bolo iné. Lebo (ako dodal) ľúbiť je úžasné a bol by skutočnou láskou ďaleko viac motivovaný.
AKTÍVNE PUBLIKUM
Spokojná bola aj režisérka a vedúca kultúry MsÚ Eva Kollárová, ktorá si, pochopiteľne, nenechala ujsť ani jednu z repríz. „Keď dokázali diváci vyše hodiny chodiť po hradných nádvoriach spolu s hercami, tak to svedčí o tom, že sa im predstavenie naozaj páčilo.“ O „dobre odvedenej práci“ jej zverencov svedčia aj zvedavé otázky návštevníkov, ktorých zaujímalo, či sú poslucháčmi hereckej školy. Medzi publikom bolo možné spozorovať i Poliakov, Rusov, ale aj Maďarov či Francúzov. Autori hry si problém jazykovej bariéry, ktorá tu nehrala rolu, vysvetľujú takto: „Možno ich zaujali kostýmy, hudba, výrazy hercov a celkove, ich výkony iste urobili svoje. Cudzinci jednoducho ostali a dopozerali osudy protagonistov dokonca,“ myslí si E. Kollárová.
„Poznanie prichádza práve cez takéto kultúrne programy. Cez strohé rozprávanie o histórii návštevníka skoro stratíte,“ vidí obrovský prínos divadelných predstavení na hrade spokojný kastelán hradu Dalibor Mikulík.“ Pochválil si ešte spoluprácu s mestom a na záver sa vyjadril aj k zjavnému nadšeniu hercov z hry: „Čo mňa najviac teší je, že tieto deti chceli hrať, aj keď v sobotu pršalo.“ Zamurovanú nevestu videlo tak 6500 platiacich návštevníkov. Ochotníci odohrali počas siedmich dní 35 predstavení. Skupina umeleckéhoslova chtivých nadšencov pozostávala z troch dobrovoľníkov zo Spišskej Novej Vsi a staroľubovniansky základ tvorilo 24 absolventov II. stupňa Základnej umeleckej školy v Starej Ľubovni, deti z Centra voľného času a iní jednotlivci. Za zmienku stojí aj fakt, že na prípravu a naštudovanie scenára mali len dva dni.
O ďalšej spolupráci sa obe strany (tvorcovia divadelných hier a kastelán hradu) zatiaľ vyjadrujú s dávkou tajomstva. Nám sa však podarilo zistiť, že ďalším adeptom na divadelné spracovanie by mohol byť zvláštny majiteľ hradu – Teodor Ľubomirský – pán temnôt.
Text (ad) a foto (dj)
