Rekonštrukcia športovísk je nevyhnutná

Vo výstavbe nových športovísk sa za posledné roky pohli ľady trochu dopredu. K plavárni, športovej hale či ŠRC pribudlo multifunkčné ihrisko, mobilná ľadová plocha, v pláne je aj tenisová hala. O tom, aké sú u nás podmienky na športovanie, alebo aké je financovanie športu vo Vsetíne či Novom Saczi, už v rozhovore s Miroslavom Furtkevičom. 

Čo sa týka počtu športovísk, nie je na tom mesto tak zle, niektoré z nich však pomaly chátrajú. Okrem plavárne asi najviac športová hala. 
- Myslím si, že v jej prípade by už bola potrebná komplexná  rekonštrukcia. Videl som plány, ako bude vyzerať, takže dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájdu finančné prostriedky na jej obnovu. Podľa mňa by to malo byť prioritou č.1. Ľubovniansky divák si totiž zaslúži kultúrnejšie prostredie. 
Futbalisti už roky snívajú o umelom trávniku, na ktorom by sa dalo trénovať aj počas klimaticky nepriaznivých období. Sú tie podmienky na futbal tiež nevyhovujúce? 
- Viac-menej áno. V Junošporte napríklad využívame ihrisko, ktoré nie je ani zďaleka v dokonalom stave. Privítali by sme teda, keby sme mali možnosť trénovať tak, ako v Sabinove či Lipanoch - na umelej tráve. Pretože ak chceme vychovávať mladé talenty, potrebujeme, aby trénovali na dobrých plochách a tie u nás momentálne neexistujú. 
Počas posledných rokov ste si prešli viacero športovísk u nás i v zahraničí, máte vedomosti aj o systéme financovania športu. Ak je to teda v iných mestách?
- Vo Vsetíne samospráva dotuje prevažne mládež a seniorské kluby si peniaze zháňajú cez sponzorov. V Novom Sazci je ten systém ešte o čosi prepracovanejší – tu sa mesto značnou mierou  podieľa aj na financovaní seniorov, ale sponzoruje aj mladých, pričom najtalentovanejší z nich dostávajú navyše aj akési športové štipendium. A existujú tam školy zamerané na jeden druh športu. Čo sa ale školských športovísk týka, tak najkrajšie má jednoznačne Polaniec. 
? 
- Majú vynikajúcu atletickú dráhu, umelé ihrisko s rozmermi 60x40 m, plochy na beach volejbal, hádzanú či basketbal. Je to naozaj krásny areál, ktorý, ako tvrdia domáci, bol financovaný z prostriedkov Európskej únie. Dúfam teda, že ľudia, ktorí majú na starosti Eurofondy, nájdu nejakú cestu, aby sme sa aj my dostali k týmto peniazom. 
Privítali by ste, keby Stará Ľubovňa tiež prešla na systém dotovania mládežníckeho športu a špeciálne tých najtalentovanejších športovcov motivovala aj nejakým finančným príspevkom? 
- Peňazí nikdy nie je dosť, preto to štipendium je, podľa mňa, už nadštandard. Myslím si, že Mesto v rámci možností pomáha každému športu a nedá sa čakať, že pokryje všetky náklady. V prvom rade by sme ale mali financovať amatérsky šport a myslím si, že práve mládež by v tom mala mať prioritu. Momentálne je napríklad zlá situácia v basketbale, kde to vyzerá na postupný zánik  dievčenských tímov. 
Sú za tým financie, alebo čosi iné? 
- Túto otázku by som nechal na funkcionárov basketbalového oddielu, podľa mňa je to však aj v systéme. Stále totiž tvrdím, že trénovať a hrať zopár zápasov do mesiaca je pre tú mládež málo. Je treba organizovať rôzne turnaje, pretože každý, kto športuje, sa chceniekde ukázať. 
Tak, ako to napríklad robí futbalová škola Junošport... 
- Áno. Tá totiž popri lige usporadúva aj množstvo turnajov na celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni, pričom je namieste spomenúť aktívny prístup rodičov pri ich organizovaní. No navštevujeme aj veľa miest u nás i v zahraničí, takže chlapci majú potom väčšiu motiváciu trénovať. Nehovorím, že z nich budú špičkoví športovci, ale naučia sa žiť v kolektíve, rešpektovať toho druhého a vedieť sa o seba postarať.
Text a foto (mv)