Ako vyzerá cintorín lokomotív, hotel, v ktorom sú aj postele zo soli, či ako chutia morčatá – to všetko ste sa mohli dozvedieť, ak ste boli 6. marca v Ľubovnianskej knižnici. Pokiaľ ste tam ale chýbali, prišli ste nielen o kvantum zaujímavostí, ale aj o unikátny fotografický záznam Igora Kudzeja z jeho putovania po Peru, Bolívii, Chile a Veľkonočnom ostrove.
„Bol som jeden zo skupiny desiatich nadšencov, ktorá sa vydala na mesiac do Južnej Ameriky a priviezla si so sebou množstvo zážitkov,“ uviedol už samotný cestovateľ, inak riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, ktorý ale odmietol špecifikovať tie najpozoruhodnejšie. Ako totiž podotkol, ten kút zeme je tak bohatý na úchvatné prírodné úkazy (obrovské soľné jazreá, púšť Atacama) či historické pamiatky (Macchu Picchu) že je z nich naozaj ťažko vybrať. „No pre mňa ako astronóma bol veľkým zážitkom pohľad na južnú oblohu - na Magellanove mraky, Južný Kríž,... Teda na to, čo ani s najväčším ďalekohľadom Európy nemožno vidieť.“
Počas dvoch besied so študentmi staroľubovnianskych škôl (tá tretia bola otvorená pre širokú verejnosť) sa k slovu dostali aj mnohé otázky. Mládež podľa I. Kudzeja zaujímalo predovšetkým to, ako sa počas cesty prepravovali. Na cestu sa totiž vydali bez „cestovky“, takpovediac na vlastnú päsť. „Ďalej chceli vedieť, aké sú tam životné podmienky, koľko čo stojí a takisto padali otázky aj k histórii,“ dodal muž, ktorý už v tejto časti sveta podnikol viacero ciest. A stále sa tam rád vracia. Dôvod? „Nebo, prírodné bohatstvo a ľudia. Tí sú tam totiž jednoduchí, zaujímaví a veľmi čistí...“
Súbežne s rozprávaním I. Kudzeja otvorili v ĽK aj výstavu pod názvom Až na koniec sveta. Dvaja autori – Michal Buchovecký a Jaro Beskyd v nej prezentujú fotoaparátom zachytený svet počas svojej expedície po krajinách Južnej Ameriky - Andy 2006.
Text a foto (mv)
