Prím hrajú slovenské spisovateľky

Od roku 1955 sa marec spája nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Podľa jednej verzie sa ním stal čisto z komerčných dôvodov - zvolili si to sami kníhkupci, lebo v tom čase bola malá návštevnosť v obchodoch. Nás však pri rozhovore s Annou Bondrovou, zástupkyňou riaditeľky Ľubovnianskej knižnice, zaujímali trochu iné veci.

Je všeobecne známe, že v súčasnosti sa oveľa menej číta. Pociťujete tento trend aj u vás, v knižnici?
- Ťažko povedať, pretože pokiaľ zoberieme do úvahy posledné dva-tri roky, tak nám počet čitateľov klesol. Na druhej strane, ak porovnáme absenčné výpožičky – t.j. množstvo požičaných kníh, tak sme v tomto ukazovateli zaznamenali nárast. A to najmä u vekovo mladších skupín.
Keď už hovoríme o deťoch - o ktorých spisovateľov má táto skupina najväčší záujem?
- Pred dvoma rokmi veľmi letelo Medzi nami dievčatami. Teraz nám tie knihy stoja. Dnes sa číta Gabriela Futová, veľmi sa požičiava Thomas Brezina, záujem je aj o edíciu W.I.T.C.H. Story, čarovná dúha či Klub záhad.
A najčítanejší autori u dospelých?
- Tak ako bola kedysi v obľube Danielle Steelová, tak je dnes Táňa Vasilková-Kelleová, Petra Nagyová-Džerengová, Mária Hamzová či Emma Tekelyová... Som teda rada, že aj Slovensko má autorky, ktoré píšu oddychovú literatúru. 
Dopyt po nich je asi u nežnejšieho pohlavia...
- Presne tak, a to najmä u žien, ktoré sú už na dôchodku, resp. ktoré pracujú v zahraničí. Často sa stáva, že prídu a naberú si množstvo takýchto kníh... A pritom predtým do knižnice ani veľmi nechodili.
Vaša knižnica pokiaľ viem, má v súčasnosti asi 3800 čitateľov, ktorí si môžu vyberať z viac než 64 tis. kníh. Koľko nových zväzkov do regálov pribudlo za uplynulý rok? 
- Ak zoberiem do úvahy všetky oddelenia, presne 730 v celkovej hodnote 230 tis. Sk.
Čo je...
- ... dosť, ale mohlo byť aj viacej. Keď sme túto sumu prepočítali na počet obyvateľov Starej Ľubovne, vyšlo nám približne 13 Sk na jedného. Európske normy sú pritom zhruba trikrát vyššie.
Knihy sa len nekupujú, knihy sa i ničia. A niekedy aj možno zámerne.
- To je pravda. Stávalo sa to v minulosti, stáva sa to i teraz. Väčšinou si ale čitatelia knihy vážia a snažia sa o to, aby ich vrátili v pôvodnom stave. Nájdu sa však aj takí, ktorí do nich píšu, kreslia alebo vytrhávajú strany. Osobne ma napríklad veľmi trápi, keď žiaci dostanú v škole úlohu a o niekoľko dní nájdeme v encyklopédiách vystrihnuté obrázky.
A čo krádeže?
- Občas sa vyskytnú aj tie. Pred revíziou knižného fondu sme si ale  mysleli, že tých zväzkov bude chýbať viac. 
Niektoré výtlačky sú u vás doslova ojedinelé a zohnať ich na knižnom trhu je dnes prakticky nemožné. Neláka to teda špekulantov, aby si ich ponechali doma?
- Ale áno. Túto fintu používajú najmä vysokoškoláci, ktorí k nám prídu s výhovorkou: stratil som ju, zabudol som ju na internáte apod. Avšak, keď sa im povie, že musia zakúpiť nový výtlačok alebo zaplatiť jej fotokópiu, a tá stojí niekedy aj 1500 – 2000 Sk, tak o dva tri týždne knihu „zázračne“ nájdu a donesú. 
A čo sa týka vašich služieb?
- Teší nás, že tie nevyužívajú len ľudia z regiónu, ale aj študenti, ktorí študujú trebárs v Bratislave alebo Žiline. A sú s nimi veľmi spokojní. Využívané bývajú predovšetkým rešerše, ale záujem je často aj o výstrižkové služby, medziknižničnú výpožičnú službu a online rezerváciu kníh čitateľmi. 
A ako sa vám ujali knihy pre zrakovo postihnutých občanov?
- Musím povedať, že nás prekvapil vysoký záujem. Vypožičiavame ich prevažne do domova dôchodcov, ale veľa slabozrakých chodí aj k nám. 
(mv)