V stredu 31. marca 2021 prijal primátor mesta Stará Ľubovňa Ľuboš Tomko príslušníkov mestskej polície v obradnej sieni MsÚ, aby sa im na mimoriadnom pracovnom stretnutí pri príležitosti 30. výročia vzniku Mestskej polície v Starej Ľubovni poďakoval za prácu pre mesto a ľudí, ktorí v ňom žijú, pracujú...
Oskárovi Ščigulinskému, Františkovi Fečkovi a Štefanovi Smrekovi, ktorí v mestskej polícii pracujú od jej vzniku, odovzdal pamätné listy.
Z príhovoru primátora mesta Ľuboša Tomka vyberáme:
Sondy do minulosti
Poslední a prví v službách mesta – mestská polícia
V úvode si dovolíme citovať čl. 1 zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Stará Ľubovňa č. 3, kde sa dozvedáme základnú formuláciu o činnosti mestskej polície, ktorá ako bezpečnostná zložka verejnej správy dozerá „na zabezpečenie verejného poriadku, ochranu životného prostredia, plnenie iných úloh mesta, ktoré vyplývajú zo zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež úloh vyplývajúcich zo záväzných nariadení mesta, uznesení mestského zastupiteľstva a tiež pokynov a rozhodnutí primátora mesta...“
Ľubovňa medzi lídrami
K znovuzrodeniu mestských polícií na Slovensku došlo po viac ako štyridsiatich rokoch. Impulzom k tomu boli novembrové udalosti v roku 1989 a následný politický vývoj. V roku 1990 Slovenská národná rada prijala zákon č. 369/1990 Zb., kde sa v § 19 znova medzi orgánmi obce spomína obecná polícia. Ale konkrétne sa reinkarnovaným bezpečnostným zložkám verejnej správy venuje až zákon č. 564/1991, ktorý bol prijatý Slovenskou národnou radou o rok neskôr 3. decembra 1991. Mestské zastupiteľstvo v Starej Ľubovni ešte pred jeho prijatím schválilo 28. februára 1991 všeobecne záväzné nariadenie o zriadení mestskej polície, čím predbehlo väčšie a významnejšie mestá na Slovensku. V tom čase tak učinilo iba dvanásť miest, ktoré hneď na to založili v Košiciach Asociáciu mestských a obecných polícií na Slovensku (AMOPS). Dnes sa o tom už málo hovorí, ale nemali by sme zabúdať, že vtedy sme patrili k lídrom. Veď už 1. marca 1991 nastúpili do pracovného pomeru prví traja mestskí policajti, ktorí tak obrazne dvihli zo zeme padnutú štafetu nepretržitej služby svojich predchodcov po štyridsiatich troch rokoch.
Začínali bez výzbroje a výstroja
Dovtedy posledný profesionálny mestský policajný strážnik Jakub Kačmarský, ktorého služba bola násilne prerušená v roku 1948, sa toho už nedožil – zomrel v roku 1983. Trojica Oskár Ščigulinský, František Fečko a Štefan Smrek začínali svoje pôsobenie doslova na zelenej lúke. Bolo potrebné zriadiť a hlavne zariadiť strážnicu s vybavením. Možno sa pamätáme ešte na ich prvé „uniformy“. Úvodzovky tu právom patria, pretože išlo v podstate o civilné oblečenie s páskou na rukáve označujúcou verejného činiteľa. Spočiatku nemali žiadnu výstroj a o výzbroji ani nehovoriac. Z rozprávania ich prvého náčelníka Oskára Ščigulinského vieme, že v tom čase sa u nás vôbec nedali na trhu zohnať putá, slzný plyn či pendrek. Preto si policajti museli tieto veci zadovážiť v susednom Poľsku a podobne ako vtedy každý hodnotnejší nákup, prepašovať cez hranice. Postupne sa dočkali štandardného vybavenia a aj na svoju dobu vkusných uniforiem, ktorých vzhľad sa od deväťdesiatych rokov niekoľkokrát zmenil, prispôsobujúc sa tak aktuálnym módnym trendom. V súčasnosti má mestská polícia osem príslušníkov, čo je dvakrát toľko ako v roku 1948.
Na záver musíme spomenúť jednu kuriozitu, ktorá potvrdzuje staré príslovie o jablku nepadajúcom ďaleko od stromu, alebo aj o dedení remesla z generácie na generáciu. V úvode sme spomínali Jána Lamparta, ktorý bol mestským policajtom v Starej Ľubovni od roku 1885. Keď sa teraz pozerá z neba na zem, isto sa teší, pretože jeho pravnuk Oskár Ščigulinský ako náčelník mestskej polície určite remeslu hanbu nerobí.
Autor textu Sondy do minulosti: Pavol Mišenko
Foto: Vladimír Zima
