Pamätná izba našla svoje miesto

Štefan Popovič, zakladateľ festivalu Vansovej Lomnička, otváral 19. novembra roku 1967 prvú pamätnú izbu Terézie Vansovej v obci Lomnička. A rovnako uplynulý piatok 16. októbra (2009) prestrihol pásku v poradí už na štvrtej pamätnej izbe tejto spisovateľky a verejne činnej ženy i prierezov 41 ročníkov festivalu. 

Len málokto vie, že prvá pamätná izba Terézie Vansovej bola práve v Lomničke. Pamätáte si ešte na ňu?
- No, bodaj by som sa nepamätal, veď ja som sa podieľal na jej príprave. Bola robená v spolupráci s Múzeom v Poprade, vtedy sme patrili pod Popradský okres. A boli to zaujímavé zážitky. S dnes už nebohým doktorom Krišákom sme navštívili Maticu slovenskú v Martine, doniesli sme nejaké materiály, fotografie, zháňali sme knihy, dali nám tam nejaké vitríny... Bola to taká malá miestnosť, ktorú nám poskytol obecný úrad. Bola to ináč izba pripravená pre obecného pastiera, ale keď videli, že máme chuť čosi spraviť v Lomničke, tak nám túto izbu ponúkli. 
Vieme, že prvá desiatka festivalových pokračovaní sa konala v Podolínci. Mala aj pamätná izba v Lomničke nejaké prepojenie s programom? 
- V každom z týchto ročníkov bola organizovaná návšteva účastníčok v Lomničke, v programe sa vždy myslelo na návštevu pamätnej izby a v niektorých rokoch sa tam aj odovzdávali ceny, recitovalo sa dokonca v tej izbičke. Bolo to také utešené. 
Stáli ste aj pri premiestnení izby do Podolínca?
- Trošku ma mrzí, že ani neviem, kedy zmizla, kedy prestala v Lomničke fungovať. Až neskôr som sa dozvedel, že Ľubovnianske múzeum pripravovalo v zrekonštruovanej renesančnej zvonici v Podolínci novú expozíciu. Bola tiež pekná, viac zameraná na samotnú Teréziu Vansovú, iba v tých vstupných častiach, kde sa prichádzalo po schodišti, boli exponáty, ktoré hovorili o recitačnom podujatí. 
Tým sa ale putovanie pamätnej izby neskončilo, už mnohí si pamätajú jej slávnostné otvorenie v Gymnáziu v Starej Ľubovni. 
- No predtým v rámci reštitúcií trvala Cirkev na vrátení zvonice v Podolínci a viem o tom, že niektoré veci z pamätnej izby boli z nej prenesené do tunajšieho múzea. V poradí 3. pamätná izba bola inštalovaná v gymnáziu na poschodí v roku 2001. Podieľal som na jej príprave, priniesol som tam aj veci z môjho súkromného archívu a spolu s Ankou Draganovou sme to tam pripravili. Malo to rovnako svoju výhodu. Aspoň študenti gymnázia, tí, ktorých to zaujímalo, mali blízko k týmto informáciám. Nakoniec tak ako ja osobne ku tejto škole, pretože som tam roky pôsobil a učil slovenčinu.
Pamätná izba je dnes premiestnená do Provinčného domu a rozšírená o nové expozície. Má už svoje definitívne a najvhodnejšie miesto? 
- Myslím, že už nebude putovať. Trošku mi to pripomína istú analógiu, ako tá naša Vansovej Lomnička putovala v prvých rokoch, raz bola v Podolínci, potom v Mlynčekoch, potom v Poprade a potom v Starej Ľubovni. Ako taká sirôtka. Ale mám radosť, že je tu, je to dobrý priestor. Trochu to treba zútulniť, aby tu bolo teplejšie hlavne v zime. Ale môžu tu prísť záujemcovia počas celého roka a pozrieť si spolu s izbou Jána Melkoviča aj izbu Terézie Vansovej. A verím, že sa podarí zámer mesta - prebudovať Provinčný dom na Dom umenia, čo bude naozaj dobré pre Starú Ľubovňu.
Bude sa izba ešte ďalej dopĺňať? 
- Práve dnes na otvorení som sa dozvedel od riaditeľky Ľubovnianskeho múzea, že ešte majú nejaké veci uschované, tak sa teším, že sme tu ešte neskončili.
(hm)