Prezentácia knihy poézie
Bibianu Ondrejkovú poznáme predovšetkým ako herečku a moderátorku.
Z dabingových postáv ju najviac preslávila Phoebe zo seriálu Priatelia. Moderovala populárnu a obľúbenú reláciu FAMÍLIA i Senior klub. Účinkuje v Štúdiu L+S, na Novej scéne a v Divadle West. Po Slovensku chodí spolu s Andreou Profantovou a Andreou Karnasovou s divadelnou hrou Všetko o ženách, ktorú úspešne uviedli 6. mája 2015 aj v Starej Ľubovni.
Okrem bratislavského konzervatória vyštudovala sociálnu prácu a absolvovala aj mediačné skúšky. Túto kompetenciu si vyskúšala v projekte Ochrancovia.
Málokto ale Bibianu Ondrejkovú pozná ako spisovateľku.
V roku 2007 jej vyšla kniha pre deti Rozprávky o dievčinke Julke, ktorá sa predávala s nahovoreným CD a stretla sa s vynikajúcimi recenziami od tých najpovolanejších - od matiek detí.
Na sklonku roka 2014 uzrela svetlo sveta kniha básničiek pod názvom Len tak zľahka. Do života ju vo februári 2015 uviedli Zuzana Tlučková, Kamil Peteraj a Diana Šilonová. Cítiť z nej hudobný rytmus, krehkosť, ženskosť, ľudskosť, ale aj iróniu, jednoducho život. Je nádherne ilustrovaná a každý exemplár obsahuje ako bonus aj originálny obrázok ilustrátorky Veroniky Lučeničovej Gabčovej, ktorá má tiež podiel na tom, že vyšla.
A práve túto zaujímavú knihu poézie za spontánnej moderátorskej podpory Andrey Profantovej predstavila Bibiana Ondrejková 6. mája v obradnej sieni MsÚ v Starej Ľubovni. Početné auditórium si malo možnosť vypočuť skvelé autorské čítanie i rozprávanie o tom, ako kniha vznikala, ale aj klebietky zo zákulisia hry Všetko o ženách. O hudobné vstupy sa postarali žiaci gitarového oddelenia ZUŠ Jána Melkoviča pod vedením učiteľa Petra Jendrichovského. Na záver nechýbala autogramiáda.
(Ká)
A ešte malá ochutnávka z knihy Bibiany Ondrejkovej Len tak zľahka
NA DUŠIČKY
Prší... Kávuuuu!!!
Chcem byť ešte chvíľu v posteli.
Keď už vieme, čo nechceme,
znamená to, že sme dospelí?
Kuknem z okna...
Cez hmlu vidím spoza plota,
jak sa rútia ľudia do života.
Na dušičky aj nám živým
duše pištia,
hrkocú nám kosti...
Utekáme od seba,
zas k sebe...
...v zlosti... od radosti...
Pod nohami sa nám tmolia naši maličkí.
Vonku prší, pijem kávu, píšem básničky...
Nič hrozné sa nestane,
keď dopijem kávu a keď pršať prestane.
