Takmer všetky nemocnice zápasia v lete s nedostatkom krvi. Viac úrazov počas prázdnin, plánované operácie a napokon i dovolenky samotných darcov sa podpisujú pod tento deficit. Aj preto Ľubovnianska nemocnica, n.o., v minulom roku spustila kampaň Letná kvapka krvi a chcela ňou nasmerovať dobrovoľných darcov na odberové miesto práve v letnom období. A po minuloročnom úspechu, keď na túto výzvu zareagovalo 451 darcov, sa nemocnica rozhodla pokračovať v tradícii a navyše odmeniť jedného z „letných“ darcov. Počet účastníkov Letnej kvapky spustenej 12. júna tohto roku a končiacej 28. augusta prekročil úctyhodné štyri stovky, konkrétne 427 darcov. A pre 43 z nich to bolo prvé životné darovanie krvi.
Všetci (resp. ich mená) sa napokon ešte dostali do zlosovania a 5. decembra rozhodla šťastná ruka jedného z darcov piatkového (už bežného) odberu o tom, že týždenný pobyt v Bardejovských kúpeľoch si bude užívať 19-ročný Maroš Nemergut.
Nad správnosťou žrebovania bdelo oko riaditeľa nemocnice P. Bizovského a primárky odd. klinickej biochémie, hematológie a transfúziológie Valentíny Redajovej. A napokon aj niekoľko desiatok čakajúcich darcov. Medzi nimi sme objavili aj otca šťastlivca, ktorý sa tešil za syna a prezradil nám, že rodina Nemergutových patrí medzi stabilných prispievateľov vzácnej tekutiny. „Ja dnes darujem už 64-krát. A rovnako chodia na transfúzku moji dvaja synovia, starší má okolo 13-14 odberov a mladší, teda ocenený, o niečo menej. Je to taká tradícia u nás,“ dopovedala „hlava“ rodiny.
Spokojný s bilanciou Letnej kvapky bol aj riaditeľ nemocnice, hoci číslo darcov bolo o čosi nižšie oproti vlaňajšku. Hlavným dôvodom spokojnosti je ale sebestačnosť nemocnice v lete pre traumatologické, chirurgické a iné prípady a výpomoc pre dva bratislavské ústavy. „Približne 50 percent z darovanej krvi spotrebovávame aj v iných mesiacoch, nielen v lete v našej nemocnici a tu ďalšiu krv sme umiestnili hlavne do Národného onkologického ústavu a Ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave, ktoré využívajú aj naši pacienti, preto máme s nimi veľmi dobrú spoluprácu,“ objasnil osud darovanej krvi riaditeľ.
Primárka „transfúzky“, ktorá sama ide príkladom „svojim“ darcom a je držiteľkou Zlatého Jánskeho plakety, iba doplnila, že je veľmi dôležité, že čakáreň odberového miesta sa stále plní prvodarcami, „lebo človek nemôže dávať krv donekonečna, vek i choroby limitujú jeho ochotu.“ Aj keď vytrvalosť niektorých je naozaj obdivuhodná, v Staroľubovnianskom okrese nie sú výnimoční darcovia s diamantovými Jánskeho plaketami za 80 odberov.
Text a foto (hm)
