Avizovaný návrat divadelníkov z Reflektoru „Š“ dopadol v piatok 12. decembra na výbornú, o čom svedčilo okolo dvestotridsať vypredaných lístkov a búrlivý potlesk, ktorý si aktéri komédie Veselé panie z Windsoru vyslúžili niekoľkokrát aj počas predstavenia.
„Som úplne šťastná a chcem povedať, že dnešné predstavenie ma presvedčilo, že chcem v tom pokračovať aj naďalej. Bolo to milé a príjemné, ale čo ma teší ešte viac, máme diváka a to je najdôležitejšie,“ vyjadrila bezprostredné dojmy z 19-tej premiéry vedúca divadla Mária Bucová. Citliví, vekovo mladí diváci reagovali na každý z priemeru vybočujúci monológ či dialóg a potlesk si nešetrili len na záverečné defilé divadelníkov. Niektoré výkony hercov boli naozaj excelentné. Zaujali a pobavili najmä postavy francúzskeho lekára doktora Caiusa a muža pani Fordovej. Režisérka mládežníkov však vidí úspešnosť a kvalitu predstavenia v kolektívnej sile: „Nemôžem vypichnúť žiadneho herca, lebo ich učím, divadlo je kolektívna hra a nejde to ani bez tej slúžky. Všetci, ako boli vsadení do tej svojej roly, zahrali super. I keby jeden herec zahral úžasne a ostatní by boli slabí, divadlo by nemalo šmrnc.“
Väčšina z pätnástky amatérskych hercov, študentov ľubovnianskych gymnázií, stála na doskách Domu kultúry v Starej Ľubovni po prvýkrát. Zakladateľka divadla k výberu Shakespearovej hry o tom, že život je len jeden bláznivý a rozmarný žart, poznamenala: „Keď začínate a máte nových hercov, tak si aspoň ja vyberám tie najnáročnejšie hry, lebo vtedy sa najviac učia, najviac na ňu reagujú. Lebo čím je ťažšia, tým je krajšia. Myslím si, že aj v tomto prípade sa herci v hre netrápia a to je dôležité pre divadlo.“ Napriek spomínaným nárokom pôsobili mladí umelci pred predstavením, kedy sme ich zastihli v šatni, suverénne a podľa ich slov, obavy zo „zakopnutia“ u nich nehrajú žiadnu rolu. Iniciátorov nového začiatku Reflektora „Š“, ktorí sú zoskupení v Mládežníckom parlamente pri MsÚ, sme trochu vyspovedali. Hru nacvičovali od leta a niektorí z protagonistov prezradili, že sa na nej dosť nadreli. „Dúfam, že to bude mať úspech, lebo sme do toho vložili náš talent a úsilie,“ vyjadrila očakávania mladá herečka stvárňujúca v hre sudcovho synovca Slendera. A čo im spôsobovalo počas príprav možno sebamenšie problémy? „Možno trochu náročné je to, že tá reč, ktorou v hre hovoríme je z iného storočia. Používajú sa tam iné frázy a slová. Ale keď sa to rozohráva na scéne so všetkými hercami, tak sa to dá zvládnuť úplne super,“ povedala jedna z ústredných postáv pani Paegová. Po hodine a pol bola už spokojnosť obojstranná. Piatková premiéra mala pre Máriu Bucovú symbolický význam. Kostými, v ktorých komédiu odohrali, sú totiž najstaršie „kúsky“ v ich šatni. V roku 1994 v nich otvárali históriu divadla prví „reflekťáci“ v pilotnej hre Bátorička.
Text a foto (ad)
