45. NAŠA VANSOVEJ LOMNIČKA V ZNAMENÍ ORECHOV

Október kľačí na orechoch
ako neposlušné dieťa
a za oknom sa
listy na jabloni
menia na zlaté mince.
Kúpim si za ne
ešte pár okamihov
babieho leta.
(Peter Karpinský)

Jeseň v Ľubovni
nosí tú najfarebnejšiu sukňu
a blúzku z hustej hmly.
Má orechové oči
a medové ústa.
Chutí po šípkach, slivkách a jablkách.
Vonia chlebom, slovom a básňou.
Vansovej Lomničkou.
Našou.
Už neuveriteľných 45 rokov.
(Eva Kollárová)

Stará Ľubovňa opäť po roku privítala priaznivcov umeleckého slova - účastníkov jubilejného 45. ročníka celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien s medzinárodnou účasťou Naša Vansovej Lomnička 2012.

Záštitu nad jedinečným podujatím prevzali:

prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič
a predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík.

V obradnej sieni MsÚ privítal všetkých primátor mesta PaedDr. Michal Biganič:

Iba tomu, kto rozlúskne tvrdú škrupinu orecha,
je dovolené okúsiť sladké jadro.
Iba ten, kto je dostatočne trpezlivý, vie,
kedy je tá najsprávnejšia chvíľa.

Vážení hostia!
Stará Ľubovňa si v roku 2012 pripomína niekoľko významných historických výročí a udalostí:
720 rokov od prvej písomnej zmienky o meste.
600 rokov od vzniku poľského zálohu.
240 rokov od skončenia poľského zálohu.
Sme radi, že do tohto radu historických udalostí môžeme zaradiť aj jedno mladé jubileum, ale o to vzácnejšie a milšie: 45 rokov existencie Vansovej Lomničky.
A tiež jubileá späté s menom Terézia Vansová: 155. výročie narodenia a 70. výročie úmrtia významnej predstaviteľky ženského hnutia.
Len ten, kto pozná svoju históriu, kto vie, kde sú jeho korene, dokáže si vážiť súčasnosť, dokáže to, čo vie, odovzdať ďalej.
Presne tak, ako to robíte už 45 rokov vy, milé recitátorky, organizátori a všetci, ktorí držíte ochrannú ruku nad krásnym a vznešeným podujatím.
Lebo vždy na jeseň, keď pukajú zrelé jadrá orechov, je čas na stretnutie s básňou.
Vtedy je v Starej Ľubovni sviatok.

Milé víly Lomničky,
vzácni hostia,
ďakujeme, že ste si opäť po roku našli cestu do Starej Ľubovne na Vansovej Lomničku. Jubilejnú.
Štyridsiatu piatu.
Tú pravú! Orechovú.
Našu.
Vitajte! Ste doma...

Na slávnostnom otvorení organizátori prvýkrát v histórii podujatia udelili CENU LOMNIČKY:

Komuže to bije v hrudi
srdce Lomničky?
Kto od jesene do jesene
na ňu neustále myslí
a nedá mu spávať?
Kto v nás neúnavne zapaľuje iskru,
aby vždy v októbri zažiarila
tými najpestrejšími farbami?
Kto pozná všetky jej ženy po mene?
Bez koho by Lomnička
nebola Lomničkou?

Mgr. Štefanovi Popovičovi
zakladateľovi Vansovej Lomničky
za mimoriadny prínos a osobnostný vklad
pri organizovaní celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien

pri príležitosti 45. ročníka Našej Vansovej Lomničky.

Slávnostný galaprogram pod názvom Keď pukajú zrelé jadrá orechov, je čas na stretnutie s básňou... sa konal večer 12. októbra v Galérii Provinčný dom. Vystúpili v ňom recitátorky Našej Vansovej Lomničky: Annamarie Jerigová (A. S. Puškin: Eugen Onegin), Mária Škarohlídová (F. Villon: Lamentácie krásnej zbormajstrovej) a Duňa Hrabinská (J. Jartim: List). Speváčka Marcela Petriľaková spievala piesne E. Kollárovej a J. Sivuľku. Peter Vilhan zarecitoval básne Francoisa Villona a Jána Štrassera, spisovateľ Peter Karpinský čítal úryvky z vlastnej tvorby. Svoje umenie v hre na akordeóne predviedli talentovaní žiaci zo ZUŠ Jána Melkoviča: Peter Zamiška a Richard Sokol, víťazi mnohých celoslovenských a medzinárodných súťaží pod pedagogickým vedením Márie Budzákovej. Programom sprevádzali Nina Kollárová a Jakub Ondrej.

VÝSLEDKY 45. ROČ. CELOSLOVENSKÉHO FESTIVALU UMELECKÉHO PREDNESU ŽIEN NAŠA VANSOVEJ LOMNIČKA:

PRÍPITOK, KTORÝ NEBOL, ALE NAPOKON JE

Vážení priatelia umeleckého slova,

hovorí sa, že najťažšie je pripraviť si čo najkratší a najvýstižnejší prejav a ja nechcem naťahovať ani tento prípitok, ktorým sa vám chcem poďakovať za uplynulé dva dni prednesov, ale tiež piesní a hudby na oslavu slova. Prednesov, poctivo pripravovaných, s dobrým úmyslom nás potešiť a sebe dokázať, že „ešte som, dýcham, potrebujú ma a načúvajú mi aj iní ľudia".
Najkrajšou odmenou pre vás je úprimný potlesk, pre mňa tohto roku čistý úsmev Katky Ostrovskej, keď sa po dokončení súťažného vystúpenia jej tvár, stŕpnutá trémou a úsilím nič nepokaziť, začala rozjasňovať, oči sa rozžiarili, celá skrásnela. Zrazu precitala zo stavu neistoty a obáv do stavu blaženosti. Pri srdečnom potlesku náhle pochopila, že sa ocitla v prajnom svete, vo svete harmónie. Prajem vám všetkým, milé recitátorky, aby ste aj vy prežili takú premenu. Aby ste ako apoštolky dobrých zvestí hlásali medzi národom, že sa tu deje zázrak. Tu v Ľubovni, už svojím menom predurčenej na to, aby sa ľudia cítili dobre a boli k sebe láskaví. A ten prídavok pred menom nech vás nemýli, ona nie je nad hrobom - je zrelá, skúsená, všeličo pamätá, ale cíti sa jaro. Ba občas aj bujaro, však, milé dámy? A najmä nik ju len tak neprevezie. Veď keď jej uniesli názov tohto podujatia, s akou eleganciou a šarmom si ho prisvojila späť. Len malou, no významnou zmenou jej patrí ešte viac, ako jej patrilo.
Keď už sme pri menení mien, navrhujem našej Starej Ľubovni udeliť čestné pomenovanie, ktoré by malo platnosť vždy po dňoch Našej Vansovej Lomničky. Bude nám heslom, naším poznávacím znakom a napriek jej vekovitosti bude vyjadrovať len to, na koľko sa ona sama cíti. Takže na zdravie, Mladá Ľubovňa! Na zdravie, Naša Vansovej Lomnička! Na zdravie, dámy, na zdravie páni, mládenci, slečny! Pripíjam aj tým, ktorí veľmi chceli, ale nemohli prísť. Kiež sú tu medzi nami čím skôr. Im najviac na zdravie!

Peter Vilhan

„Keď nepostavíme naše vedomosti do služby lásky,
neuplatníme ich v snahe konať dobro pre iných,
tak všetka tá múdrosť nemá ceny."
Terézia Vansová

Skončil sa 45. ročník Našej Vansovej Lomničky. Ďakujem všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby to v Starej Ľubovni bolo počas dvoch októbrových dní to pravé orechové: recitátorkám, porote, účinkujúcim v programoch, divákom, organizátorom, dobrým ľuďom, ktorých srdcia bijú pre Vansovej Lomničku... NAŠU! Milí lomničkári, milé víly Lomničky, stretneme sa o rok!