V Starej Ľubovni odhalili pamätnú tabuľu obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov
V Starej Ľubovni 22. mája 2015 odhalili pamätnú tabuľu obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov.
Slávnosť začala v Rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša svätou omšou za všetky obete v regióne Stará Ľubovňa.
Slávnostné príhovory predniesli: PhDr. Ľuboš Tomko, primátor mesta Stará Ľubovňa a PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD., predseda Správnej rady ÚPN, ktorí spoločne odhalili aj pamätnú tabuľu obetiam pred RK kostolom sv. Mikuláša. Požehnal ju Mgr. Pavol Lacko, dekan RKFÚ v Starej Ľubovni.
Následne sa v Galérii Provinčný dom konala verejná diskusia pod názvom Na pamiatku obetí. Vstupné príhovory prtedniesli:
PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD.: Vysporiadanie sa s obdobím neslobody,
Mgr. Eduard Laincz: Obete svetových vojen zo Starej Ľubovne (1914 - 1 945),
o. SEOLic. Daniel Atanáz Mandzák, CSsR: Prešovský „SOBOR".
So svedectvami a diskusnými príspevkami vystúpili šiesti účastníci podujatia.
Záštitu nad podujatím prevzali:
PhDr. Ľuboš Tomko,
primátor mesta Stará Ľubovňa,
PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD.,
predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, Bratislava,
Mgr. Pavol Lacko,
dekan-farár RKFÚ v Starej Ľubovni,
o. ThLic. Marián Andrej Pacák CSsR,
správca GKF Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni,
Mgr. Jozef Popík,
správca GKF Bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča v Starej Ľubovni.
Kultúrny program pripravili členovia ZPOZ Človek človeku pri MsZ v Starej Ľubovni.
Pod organizáciu podujatia sa podpísali:
Mesto Stará Ľubovňa, Ústav pamäti národa, Rímskokatolícky farský úrad v Starej Ľubovni, Gréckokatolícka cirkev, farnosti v Starej Ľubovni, OblV Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Starej Ľubovni a Ľubovnianske múzeum.
(Ká)
Text na pamätnej tabuli:
Nezabúdame na obete svetových vojen,
nespravodlivo odsúdených politických väzňov
a násilne odvlečených do sovietskych gulagov.
„Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v Teba." (Ž 33)
PRÍHOVOR PRIMÁTORA MESTA STARÁ ĽUBOVŇA PhDr. ĽUBOŠA TOMKA
Hlásiť sa k niekomu a niečomu, patriť niekam. Mať niekde svoje korene.
To znamená, poznať históriu svojho mesta, svojho okolia,
osudy ľudí, ktorí tu žili a pracovali, ktorí ju tvorili...
A byť tiež hrdý!
Vážiť si tých, ktorí kamienok po kamienku skladali a skladajú mozaiku našej minulosti, odkrývajú nepoznané pre nás, aj pre tých, čo budú po nás.
Zapĺňajú biele miesta pravdou, aby sme mohli byť slobodní,
aby sme sa histórii, súčasnosti i budúcnosti mohli pozrieť priamo do očí.
Vzácni hostia, milí Staroľubovňania,
vážení príbuzní obetí, kvôli ktorým sme sa tu dnes zišli!
Dovoľte, aby som si na úvod pomohol citátom:
„Jedným z najušľachtilejších ľudských snažení je úsilie o spravodlivosť. Jedným z najprirodzenejších práv človeka je právo byť slobodný."
A ja dodávam: Jednou z najsmutnejších chvíľ v histórii je tá, keď spravodlivosť a sloboda musia mlčať, lebo ich prekričí netolerancia a zlo.
Našťastie, je tu ľudská pamäť. Svedectvá tých, ktorí prežili, svedectvá ich blízkych príbuzných, priateľov. To je záruka toho, že odkrývanie pravdy o minulosti nebude pokrivené. To je cesta boja proti skresľovaniu histórie a historických faktov.
Vážení hostia!
O malú chvíľu slávnostne odhalíme pamätnú tabuľu - obetiam svetových vojen, nespravodlivo odsúdeným politickým väzňom a násilne odvlečeným do sovietskych gulagov - na pamätníku v tvare kríža pred kostolom, na ktorom už raz pamätná tabuľa bola. Osadili ju tam po skončení 1. svetovej vojny naši predkovia na počesť padlých spoluobčanov vo vojne. Najväčšiu zásluhu na vzniku pamätníka mali Viktor Zavartkay, Vojtech Nevrlý a Alexander Stár. V medzivojnovom období sa pri ňom organizovali rôzne slávnostné akadémie, mierové a spomienkové oslavy. Pravidelne sa tu 2. novembra konala aj krátka spomienka na padlých vojakov zo Starej Ľubovne.
Som rád, že pamätník opäť ožije. Bude mementom pre ďalšie generácie. Pripomienkou všetkých obetí.
Nikdy nemožno zabudnúť na to, že v 1. svetovej vojne padlo spolu 31 Staroľubovňanov.
Nikdy nemožno zabudnúť, že pri oslobodzovaní nášho okresu v roku 1945 prišlo o život 66 vojakov Červenej armády a16 partizánov. Veľa ľudí - ilegálnych pracovníkov, partizánov a Židov bolo umučených vojskami SS sídliacimi na hrade Ľubovňa. Počas celého vojnového obdobia padlo na frontoch 203 občanov okresu Stará Ľubovňa.
Nikdy nemožno zabudnúť, že do sovietskych gulagov bolo v roku 1945 násilne odvlečených 114 obyvateľov okresu, zo Starej Ľubovne 35.
Nikdy nemožno zabudnúť na nespravodlivo odsúdených politických väzňov. V našom meste ich evidujeme približne 19, v okrese sú to ďalšie desiatky.
Toto sú len čísla, za ktorými sa skrývajú konkrétne mená, konkrétni ľudia, konkrétne rodiny a ich osudy. Bližšie sa o nich dozvieme vo večernej verejnej diskusii od odborníkov, ktorí sa tej - ktorej oblasti venujú a svedectvá podajú tí, ktorých sa udalosti priamo dotýkajú, príbuzní obetí.
Vážení prítomní,
nedovoľme deformovať dejiny, historické fakty!
Nezabúdajme na obete, aj keď žijeme svoj každodenný mierový život. Ohniská nepokojov a neznášanlivosti v rôznych kútoch Európy a sveta varujú. Opäť zomierajú ľudia v ozbrojených konfliktoch, deti nevynímajúc.
Pripomínajme históriu a buďme príkladom tolerancie.
Zveľaďujme svoje mesto, pracujme preň, tešme sa z príjemných chvíľ v ňom prežitých. Nech je Stará Ľubovňa skutočným domovom nás všetkých. Nech sú pevné naše korene.
Dnes i v budúcnosti.
