Ani Stará Ľubovňa sa nevyhla zavádzaniu optických sietí. A práve práce, ktoré súvisia s pokladaním káblov do zeme, sú tŕňom v oku viacerých obyvateľov. Mesto je totiž rozkopané už tretí rok. Posledný?
Po firmách Norttel a KID, ktoré sa tejto činnosti venovali ešte v r. 2007, sa najnovšie do podobných prác pustila fy Ferimex.
„Do zeme dávame zhruba osem kilometrov kábla. Začali sme na jeseň minulého roku na sídlisku Západ a prvú etapu sme ukončili pred niekoľkými dňami. S pokládkou ešte plánujeme na sídliskách Centrum a Východ,“ zhrnul v kocke dosiahnuté i plány Marián Repka. Ako dodal, jedna časť obyvateľov kopanie akceptuje a teší sa na služby, ktoré im ponúkne ich spoločnosť. Ďalší sa ale sťažujú. „Ani im tie výhrady nezazlievam, pretože v minulosti neboli všetky práce po rozkopávkach urobené tak, ako by mali. Z našej strany sa snažíme zásah do okolia minimalizovať a to, čo rozkopeme, dávame postupne do pôvodného stavu. Máme to vlastne aj v podmienkach povolenia.“
KAŽDÝ ZA SEBA
Keďže v minulosti sa už zem kvôli optike otvárala, na konateľa Ferimexu mierila aj otázka, či sa s vyššie spomínanými spoločnosťami nechcel na pokládke dohodnúť. Jeho odpoveď bola jasná: áno, lenže ... „s Norttelom to padlo na cene. Bola totiž tak vysoká, žeby sme vedeli za to postaviť minimálne dve stavby.“ Čo sa týka prevádzkovateľa káblovej televízie, jemu tiež adresovali ponuku na spoluprácu, „avšak neprišla nám na ňu odpoveď.“ Jednanie teda, ako podotkol, chceli vyprovokovať so spoločnosťami, ktoré by do „optiky“ mali ísť u nás v najbližšej dobe (T-Com apod.). „Žiaľ, zlyhali aj tie. Vyzerá to teda tak, že každý kope za seba...“
A pritom to tak vôbec nemuselo byť. Stačilo, keby investori dokázali chvíľu zabudnúť na konkurenčné boje a združili sa. „Tým by nielen ušetrili svoje finančné prostriedky, ale aj mesto by nebolo takto pravidelne rozkopávané. V budúcnosti už budeme v tomto ohľade tvrdší,“ uviedol vedúci oddelenia investícií, stavebného poriadku a životného prostredia na MsÚ František Benko.
POMôŽE NOVELA?
Mesto povoľuje výkopové práce v zmysle zákona o pozemných komunikáciách, stavebného zákona a zákona o obecnom zriadení. Taktiež má prijatú vlastnú legislatívu, a to VZN č. 21 o vykonávaní výkopových a rozkopávkových prácach na svojom území.
„Vo všeobecnosti máme problémy s tým, že záverečné fázy, t.j. danie miestnych komunikácií a zelene do pôvodného stavu, sa nám nedarí dosledovať. Z toho titulu sme preto zriadili špeciálnu komisiu a hľadáme nové možnosti, ako by sme mohli tento stav odstrániť,“ priznal mierny nedostatok F. Benko.
Jednou z ciest by tak podľa neho mohla byť aj chystaná novelizácia VZN č. 21. V pláne je totiž zapracovanie dodatku o stanovení istej finančnej čiastky, ktorá by bola uložená na mestskom účte a slúžila ako akási záloha. „A pokiaľ by investor do určitého termínu neodstránil všetky nedostatky, tieto jeho prostriedky by sa použili na odstránenie závad.“
Momentálne je však asi jedinou cestou, ako popohnať firmy k náprave vecí, pokuta - pri miestnych komunikáciách až do výšky 1660, pri poškodení chodníkov či verejnej zelene do 166 €. Aj napriek tomu, ako na záver podotkol F. Benko, že v posledných rokoch k takýmto krokom nepristúpili, „v budúcnosti to už bude pravdepodobne nevyhnutné...“
Text a foto (mv)
