Juniorský druhý najlepší „bodybuilder" sveta (2001), majster Európy mužov (2005) a vicemajster Európy (2004, 2008) si v 7. novembra zaknihoval svoj najväčší doterajší úspech. Z so seniorských MS v Baku sa totiž domov vrátil so striebornou medailou na hrudi.
* Rok ste nútene pauzovali s ramenom. Uvažovali ste rovno o majstrovstvách sveta, alebo ste chceli skúsiť najskôr Európsky šampionát?
- Európsky titul už mám, dokonca aj dva striebra, preto bolo pre mňa lepšie ísť na svet. Pred siedmymi rokmi som v Bombaji skončil štvrtý, takže teraz som dal do toho všetko, aby som obstál a získal medailu. Čo sa i podarilo.
* Kedy ste odštartovali prípravu na Azerbajdžan?
- Už v 15-tich, keď som začal cvičiť (úsmev). Ale diéta, príprava konkrétne na nonimančné súťaže, štyri mesiace pred nimi.
* Pretekári, ktorí sa objavia na vrcholnom šampionáte, musia prejsť najskôr sitom nominačky. V Trnave (do 80 kg) ste skončili za Igorom Kočišom o deň na to, v 85-tke, to bolo opäť druhé miesto. Mali ste strach, že sa cez ňu nedostanete?
- Samozrejme, nikdy nie je nič isté. Sú tam ďalší borci, ktorí sa pripravujú.... a tomu, že cestujete, uveríte, až keď sedíte v lietadle.
* Poďme teraz k samotnej súťaži. Všetky kovy z vrcholných súťaží ste získali v „65-ke". No v Baku ste dali prednosť inej kategórii - do 60 kg.
- Treba povedať, že sme najskôr nevedeli, či sa otvorí alebo nie. Keď sa tak stalo, vážil som približne 63 kg, takže sme si s trénerom povedali - áno, vyskúšame 60-tku. Vedeli sme, že všetky kategórie budú nabité pretekármi pripravených na doraz - s pár dekagramami podváhy. Keby som chcel ísť do 65-tky, musel by som mať hodinu - dve pred vážením okolo 67 kg. A tak som strávil tri hodiny v saune.
* Ako vidno, podarilo sa. No do finále ste postupovali až z piateho miesta.
- Pred semifinále som dával dolu 2,5 kg, aby som vošiel pod limit, takže to bolo trochu vidno. Na finále som si však upravil hmotnosť. Nabral som vodu, ktorá sa zo svalov odbúrala a už to bolo viditeľne lepšie.
* Strieborná medaila zo „sveta" je určite obrovským úspechom. Nie je vám ale ľúto, že ste nezískali titul?
- Treba povedať, že Kórejčan Park vyhral zaslúžene. Ja si cením aj druhé miesto, pretože tento šport robím ako hobby. Celý úspech je teda založený na tom, že som si naň našiel čas. Keby som nemusel pracovať, byť 13 hodín na nohách, tak by som možno mal dnes i zlato.
* To je priam výzva pre sponzorov. Ale vráťme sa do Baku. Aké boli vaše pocity v momente, keď ste pri vyhlasovaní začuli svoje meno?
- Bol som veľmi rád... až po mne prešli zimomriavky. A či sa to oplatilo? Pre tú drinu, trápenie i ten vlastný pocit určite. Všetko, vrátane rodiny, šlo totiž bokom a keby som neobstál, tak by to bola priam katastrofa.
* Kulturisti musia pred súťažou absolvovať až neľudskú diétu. Aký bol váš prvý „zákusok" po ryži a kuracích prsiach?
- Kým som mal ryžu a mäso, bol som ešte rád. Horšie bolo, keď som štyri dni nemal ani kvapku vody. To, čo som si dal do úst, som nemohol ani prehltnúť. V posledných hodinách, keď ste už tak dehydrovaný, že vám ide o život, sa najviac tešíte na vodu. A keď sa napijete, akoby ste vyhrali titul...
Text a foto (mv)
Vizitka:
Vek: 29 rokov
Výška: 159 cm
Mimosúťažná hmotnosť: 76 kg
Súťažná hmotnosť: 65 kg
