Keď treba prekonať množstvo bariér

Zdraví ľudia sa ani nezamýšľajú nad tým, keď treba vybehnúť pár schodov. Pre imobilných môže byť ale problémom aj pár centimetrov. „Dcéra dostala doporučenú zásielku, ktorú si mala osobne prevziať pri poštovom priečinku. Keďže je imobilná na vozíku, požiadala som zamestnankyňu pošty, aby doklad o prevzatí zásielky vyniesla pred budovu. Ináč to nešlo,“ aj takú (až ponižujúcu) situáciu zažila Oľga Vaščáková zo Starej Ľubovne.
Nie je ale nijakou novinkou, že (aj) budova tunajšej pošty je kameňom úrazu pre vozičkárov. Od hlavného vchodu delí zákazníka desiatka vysokých schodov, bez koľajničiek (pochopiteľne). „Ja na poštu nechodím už štyri roky, odkedy som pripútaná na vozíček. Našťastie, celú agendu za mňa vybaví moja asistentka, ktorá sa o mňa stará,“ vyriešila po svojom situáciu iná imobilná žena bývajúca na sídlisku Západ. 
Nielen táto budova je ale pre telesne postihnutých „neprístupná“. Aj keď, ako podotkla  Iveta Kundrátová, predsedníčka Ľubovnianskeho regionálneho združenia zdravotne postihnutých, „oproti minulosti sa situácia o niečo zlepšila. Kedysi žiadna budova nemala bezbariérový vstup.“ Takto zdravotne postihnutí (a je ich v staroľubovnianskom regióne vyše 700) si ale myslia, že je to žalostne málo. 
S vozíkom sa dostanú bez problémov do budovy obvodného úradu tiež do úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj v budove okresného policajného riaditeľstva pribudla nájazdová rampa a so štvorkolesovým pomocníkom sa dá celkom dobre dostať do predajní OD Družba. Takisto miesto prvého kontaktu na mestskom úrade je bezbariérové, dostanú sa tu vozičkári i starší a vybavia si všetko potrebné. 
 „Aj keď, škoda, že tam ešte nie je výťah, ako je to v budove úradu práce,“ myslí si matka postihnutej dcéry, ktorá denne zápasí s bariérami, O. Vaščáková. A veľké pokroky urobili aj niektoré školy, aj preto, že už nie je ničím výnimočným, ak je v bežnej triede odstavený invalidný vozík. Aj Špeciálna základná škola, kde majú piatich vozičkárov, upravila za viac ako 200 tisíc pre ich potreby aj tri triedy. Ak ale chcú so svojimi žiakmi navštíviť iné miesta, už majú problémy. Ako potvrdila riaditeľka Zdenka Petríková, niekde ich musia jednoducho preniesť do budov. Jednoduchá nie je ani preprava autobusom, nástupné plošiny absolútne absentujú. V meste premáva zatiaľ jeden autobus označený vozíčkom. 
O bezbariérovom vstupe  sa už nedá povedať v obchodnom komplexe Vabec a Rozvoj. Šancu nemá ani ten, kto nemôže použiť nohy a chce sa dostať napríklad do Ľubovnianskej knižnice, Domu kultúry alebo do Galérie Provinčný dom. A bezbariérovo nepôsobia ani mnohé chodníky.
Všetko ale chce čas a hlavne peniaze. Ako nám potvrdila prednostka MsÚ Klaudia Satkeová: „Pri spracovaní projektov, aj napr. pri rekonštrukcii Domu kultúry sa budeme snažiť zakomponovať tam aj bezbariérový vstup.“
(eo)