Posledné zasadnutie mestského parlamentu (MsZ) v Starej Ľubovni sa nieslo v znamení nezvyklého množstva interpelácií prítomných občanov. Jedni protestovali proti výstavbe chrámu v medziblokovom priestore sídliska Východ, tí ďalší zase poukazovali na čoraz drzejšie správanie sa istých skupín ľudí.
„To, čo na zastupiteľstve odznelo, bolo pravdivé,“ priznal o niekoľko dní neskôr primátor mesta Valent Jaržembovský. Chronické porušovanie verejného poriadku, otravovanie detí či dokonca ich prepadávanie - to všetko sa u nás podľa neho naozaj deje. „Je to tiež dôsledkom toho, že sa nám časť najproblémovejších rodín vrátila z Veľkého Krtíša a Modrého Kameňa späť.“
n RIEŠENIE?
Najkritickejšie obdobie, kedy stred mesta praská vo švíkoch, je bezpochyby dátum okolo sedemnásteho. Vtedy sa okrem početnej tunajšej enklávy do centra nahrnie aj množstvo ľudí z Kolačkova či Jakubian, ktorí si svoje „dávky“ vyberajú cez bankomat.
„Takto sa na námestiach i pešej zóne koncentruje značné množstvo obyvateľov, ktorých správanie naozaj nie je primerané. Zgrupujú sa, vysedávajú po múroch, z verejnej zelene si robia WC, vykrikujú,“ nepáčia sa ich spôsoby primátorovi. Niekoľkokrát už preto, ako dodal, mali sedenie s okresnou políciou, s ktorou hľadali možnosti istého obmedzovania svojvoľnosti ich konania. „Dohodli sme sa, že v čase vyplácania sociálnych dávok budú v centre hliadkovať naši i štátni policajti. No nie je to až také jednoduché.“
To de facto potvrdil aj náčelník mestskej polície Oskár Ščigulinský. Ako totiž dodal, ich hliadky ten život postávajúcim či posedávajúcim občanom (v medziach zákona) „znepríjemňujú“, no vyhnať ich len tak nemôžu. „Ak fajčia, môžeme im uložiť pokutu, ak robia neporiadok, vyzveme ich na opustenie priestranstva. Pokiaľ sa nevedia preukázať dokladom totožnosti, pošleme ich poň. No iné páky na nich momentálne nemáme.“
n NEPOSTIHNUTEĽNÉ
ŽOBRANIE
Okrem porušovania verejného poriadku však Staroľubovňanov trápi aj ďalšia vec - žobranie. Na to vlastne poukázal i poslanec MsZ Zdenko Dlugoš, ktorý vo svojom vystúpení naznačil, že nejde pritom len o samotné pýtanie si mincí, ale doslova o obťažovanie turistov vedúce až k vyhrážaniu sa - „ak mi nedáš peniaze, tak ti poškriabem auto“.
Samotné žobranie ale podľa zákona nie je postihnuteľné. „Pokiaľ im ľudia dajú peniaze dobrovoľne, ani štátna ani mestská polícia nemôže urobiť vôbec nič. Zakročiť môžeme jedine vtedy, ak sa na obťažovanie niekto sťažuje,“ uviedol príslušník MsP, ktorý za najproblémovejšie zóny považuje podhradie, centrum a blízkosť oboch supermarketov.
Pravdepodobne jediný spôsob, ktorý by aspoň sčasti mohol žobranie obmedziť, je tak nedať pýtajúcim to, čo žiadajú. (mv)
Proti neúnosnému správaniu sa sociálne neprispôsobivých občanov vystúpil na zasadnutí MsZ aj Peter Duranka. Ten kritizoval nielen tiché akceptovanie „čiernych“ stavieb („ak neplatí zákon pre nich, prečo by mal platiť pre nás?“), ale aj ich neskutočnú drzosť posilnenú vierou v „nedotknuteľnosť“.
„Keď mi jeden z nich chcel vyniesť tovar z predajne bez zaplatenia, chytil som ho za golier a povedal: ešte raz ťa tu chytím kradnúť a uvidíš... O dvadsať minút som mal pred obchodom tlupu občanov s palicami a dve hodiny na to na mňa podali trestné oznámenie, že som ho vraj zbil do krvi a teraz sa z toho zajakáva. A polícia prišla za mnou! Tak oni kradnú a mňa idú vyšetrovať za to, že chránim svoj majetok.“
Na „dvojitý“ meter pri posudzovaní ich výčinov s výčinmi „majority“ zase poukázal pri bitke na pešej zóne v r. 2007 („vyzývali ich megafónom, aby sa rozišli, hoci dva týždne predtým nekompromisne konali) či pri ničení nákupných košíkov supermarketu deťmi. „Hoci to mali na očiach, policajtov zaujímali skôr autá stojace na miestach vyhradených pre ZŤP.“
