Ľubovnianski múzejníci majú opäť čím ohúriť všetkých milovníkov histórie. Uplynulé dni sa im podaril priam husársky kúsok v oblasti získavania exponátov, ktorý oni sami považujú za top udalosť ostatných 10-tich rokov.
Až 150 rokov totiž nik ani len netušil, ako vyzerajú majitelia hradu Ľubovňa z roku 1819-1880. Po vyše 2-ročnej „pátracej akcii“, ktorá viedla až cez Ameriku, Luxembursko a Maďarsko, sa riaditeľka múzea Monika Pavelčíková (na fotografii hore pri podpisovaní zmluvy s darcom) a správca hradu Dalibor Mikulík vrátili z maďarskej Baji so „vzácnym úlovkom“. Priniesli na hrad Ľubovňa originálne portréty doteraz najzáhadnejších majiteľov hradu, ktorých telá ale paradoxne ako jediné zo všetkých súkromných vlastníkov spočívajú v hroboch na tunajšom hrade – Juraja Félixa Raisza a jeho manželky Apolónie Teoke.
"Som rád, že Félix a Apolónia sú opäť doma. Prajem im dobrú noc na hrade Ľubovňa. Je to prekrásny pocit vrátiť ich tam, kde prežili svoj život,“ takúto zaujímavú reakciu pripísal darca portrétov, keď sa v sms-ke informoval, či návšteva zo Starej Ľubovne šťastne dorazila s podobizňami domov. Štedrým donorom nie je nik iný ako potomok slávneho šľachtického rodu po meči Georges Lublováry žijúci v Luxembursku (v preklade Ľubovniansko-hradský). Po mnohých jednaniach sa stal priateľom tunajších múzejníkov a osobne si hrad Ľubovňa pozrel už dvakrát, ostatný raz minulý rok, keď s ďalšími príbuznými vyjadril poklonu našincom za starostlivosť o „ich dedovizeň“.
Napokon o dôvere svedčí i fakt, že vzácne obrazy múzeu darovali. Budú zahrnuté v jeho zbierkovom fonde. Potomkovia mali iba dve podmienky. „Po prvé, že budú vystavené s vysvetlivkami - od koho boli podarované a druhou podmienkou bolo, že do konca augusta dáme opraviť kríž na náhrobnom kameni Félixa Raisza,“ povedal kastelán Dalibor Mikulík. Obe požiadavky radi splnia, už minulý rok zrenovovali náhrobné kamene týchto vlastníkov hradu pri hradnej kaplnke sv. Michala. Práve v nej sú už v týchto dňoch vystavené podobizne doteraz ukryté pred očami návštevníkov hradu Ľubovňa.
Snom samotného kastelána hradu ale je v začatom bádaní po rode Raiszových pokračovať ďalej, napokon už sa im podarilo získať napríklad dobovú kúpno-predajnú zmluvu medzi Raiszovcami a mestom Stará Ľubovňa i listinu z roku 1831, v ktorej všetci starostovia z okolitých obcí prichádzali za hradným pánom Raiszom, aby finančne prispel pri zvládnutí cholery.
Text a foto (hm)
