MESTO STARÁ ĽUBOVŇA
ĽUBOVNIANSKE MÚZEUM - HRAD V STAREJ ĽUBOVNI
(kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja)
SLOVENSKÁ POŠTA, a.s.
ZVAZ SLOVENSKÝCH FILATELISTOV
Hrad Ľubovňa na poštovej známke
Dátum vydania: 8. 11. 2012
Edícia historické výročia: Spišský záloh (1412 - 1772)
Hrad Ľubovňa v Starej Ľubovni sa historicky po prvý krát zobrazí na poštovej známke vydanej Slovenskou poštou a.s. dňa 8. novembra 2012. Hrad Ľubovňa bol postavený na konci 13. storočia. V rokoch 1412 - 1772 bol centrom správy tzv. Spišského zálohu, ktorý si tento rok pripomína. Počas trvania zálohu boli na hrade Ľubovňa ukryté poľské korunovačné klenoty, ktorých repliky môžu návštevníci obdivovať i dnes.
Do dejín hradu sa zapísal aj Móric Beňovský, ktorý bol väzňom v hlavnej hradnej veži. Útekom z hradu Ľubovňa sa začala jeho dobrodružná cesta. Poslednou súkromnou majiteľkou hradu bola španielska princezná Isabela de Bourbon Zamoyská.
Slávnostná inaugurácia poštovej známky sa bude konať 8.11.2012 o 12,00 hod. v renesančnom paláci hradu Ľubovňa. Poštovú známku, pečiatku prvého dňa a pamätný list bude možné získať na hrade Ľubovňa v dočasnej poštovej priehradke v čase od 12,00 - 14,00 hod. a následne na Pošte v Starej Ľubovni.
Spišský záloh v skratke:
Termínom „Spišský záloh" sa označuje historické obdobie charakteristické pre časť Spiša v rokoch 1412 - 1772. Samotnému zálohu predchádzalo mierové stretnutie kráľov. Na hrade Ľubovňa sa v marci roku 1412 stretli uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav Jagelonský. Predmetom stretnutia bolo uzatvorenie mieru medzi oboma krajinami a hlavne pôžička vo výške 37 000 kôp českých grošov, ktoré si Žigmund požičial od Vladislava. Ako záloha malo slúžiť odovzdanie časti územia Spiša pod poľskú správu.
Zálohovú listinu vystavil 8. novembra 1412 v Záhrebe uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, zálohované územie prešlo späť pod uhorskú správu v roku 1772.
Záloh trval neuveriteľných 360 rokov. Jeho súčasťou sa stalo 16 spišských miest, dva hrady - Ľubovňa a Podolínec, ako aj viacero dedín z Ľubovnianskej provincie. Zálohované územie zostalo súčasťou Uhorska, no správu nad ním vykonávali z poverenia poľského kráľa poľskí starostovia, ktorých sídlom bol Ľubovniansky hrad. Dane a rôzne dávky zo zálohovaných miest a dedín boli odvádzané Poľsku. Privilégiá získavali spišské mestá od panovníkov oboch krajín (Uhorska i Poľska), čím získali oveľa výhodnejšie podmienky pre hospodársky rozvoj ako iné spišské mestá, najmä z hľadiska obchodovania s Poľskom. O ich niekdajšom vývoji v súčasnosti svedčí množstvo vzácnych architektonických pamiatok. Z obdobia zálohu sú to predovšetkým spišské renesančné zvonice, ale aj Mariánske stĺpy. Stĺpy v zálohovaných mestách nechal postaviť spišský starosta Teodor Ľubomirský.
