Množstvo starých listín o pôvode rodu Raiszovcov, kníh a albumov s popismi fotiek či starodávny čepček pre bábätko i vreckovka pre nevestu, to je len nepatrná časť z bohatej súkromnej zbierky rodiny Lublóváry (potomkov bývalých majiteľov hradu Ľubovňa), ktorú predminulý týždeň priniesli dvaja bratia zo slávneho rodu. Bohatú súkromnú zbierku roky udržiaval a rozširoval ich otec Georgey V. Lublováry, výnimočný polyhistor.Súčasný kastelán hradu Dalibor Mikulík sa rozhodol venovať viac pozornosti rodu Raiszovcov, preto sme sa ho opýtali, ako pokročil vo veľkom bádaní i na vzácnu návštevu.
Majiteľov hradu z rokov 1819 až 1880 ako keby zastrela rúška tajomstva. Prečo sa tak málo o nich vie, resp. doteraz vedelo?
- Moji predchodcovia sa vzorne venovali majiteľom Ľubomírskym (teda stredoveku) alebo Zámoyským. Okrem toho, že nebola Raizsovcom venovaná žiadna expozícia, nebolo ani odborne historicky spracované ich pôsobenie na hrade Ľubovňa a na Spiši. V roku 2007 sme sa preto rozhodli navštíviť potomka po meči Georgeya VI. Lublóváryho v Baji (na juhu Maďarska, poz. red.), kde sme mali možnosť po prvýkrát vidieť podobu hradného pána Juraja Felixa Raisza a jeho manželky Apolónie Raiszovej. A ich podobizne sme priniesli. Iba pripomeniem, že ich telá odpočívajú na hrade Ľubovňa.
Vieme, že potomkovia rodu Raiszovcov potom navštívili sídlo predkov osobne... Dokonca venovali hradu vzácny dar – originálnu šabľu Félixa Raiszu a nás by zaujímalo, čo bolo impulzom ostatnej návštevy?
- Vlastne už keď sme boli v Maďarsku, tak sme ich srdečne pozvali a v pondelok 10. augusta tohto roku smerovali ich kroky na hradné nádvoria. Návšteva dvoch potomkov rodu Raiszovcov na hrade je niečo ako zaplnenie absolútnej diery v dejinách hradu Ľubovňa a mimoriadne sa z nej tešíme.
Povedzme si presne o koho išlo a z akej rodovej línie...
- Boli tu dvaja sympatickí bratia (dvaja zo štyroch súrodencov) Georgey VI. a jeho mladší brat Zsolt Lublóváry (priezvisko v preklade znamená ľubovnianskohradský) a prišli k nám až z Luxemburska, kam sa presťahovali po revolúcii v roku 1956 z Maďarskej Baji. Tam dodnes žijú ich jediní potomkovia.
Vieme, že už minulý rok ste sa nadchýnali súkromným archívom, aký vlastní rodina v Maďarsku. Iný naozaj neexistuje?
- O Raiszových sme dlho márne hľadali akékoľvek informácie v archívoch v Krakove, Levoči, Budapešti a, samozrejme, v Starej Ľubovni, ale neúspešne. Objavili sme až súkromný v Baji. A čo je najcennejšie aj ochotu potomkov, prenechať jeho časť, resp. kópie vzácnych listín a fotografií aj pre nás.
Ešte sa vráťme k ostatnej návšteve. Páčilo sa bratom s "modrou krvou“, ako sa ľubovnianski múzejníci starajú o „ich dedovizeň“?
- Starší z bratov Georgey bol v Ľubovni už po druhýkrát. V roku 1976 prišiel na pozvanie bývalého riaditeľa hradu pána Čepiššáka. Georgey sa pochvalne vyjadril k súčasnej podobe hradu a uznanlivo skonštatoval, že rozdiel za posledných tridsať rokov je evidentný. Na záver dodal, že hrad Ľubovňa je jeden z najkrajších hradov v Európe.
Môžete prezradiť aj podrobnosti vzájomných rozhovorov?
- Po prehliadke hradu a jeho komnát, počas ktorej sme im osvetlili súčasnosť hradu (jeho históriu dokonale poznali), sa návšteva presunula do priestorov kancelárie riaditeľky Ľubovnianskeho múzea Moniky Pavelčíkovej. Tu nasledovala o čosi pracovnejšia časť ich pobytu v Ľubovni. Mali sme pred sebou neľahkú úlohu – spracovanie a vyhotovenie duplikátov dobových listín, kúpnopredajných zmlúv, ktorými dostali hrad do vlastníctva a potom ho opätovne predali mestu, vytvorenie kópií fotografií a ich nasledovné triedenie. Medzi listinami je aj tá, ktorou Jozef František I. priznal zmenu priezviska Raisz na Lublóváry. Ich listiny nám poslúžia aj ako pracovný materiál a podklady pre texty k pripravovanej publikácii Šľachtické rody na hrade Ľubovňa.
Dôverujú vám?
- Georgey Lublóváry sa vyjadril, že by bol rád, keby sa aspoň časť ich cenností stala predmetom zbierky v múzeu, ktoré je pravým miestom, kde by mal archív skončiť. Zároveň vyslovil ľútosť, že ich ďalšie generácie neprejavujú o zbierku patričný záujem.
Príchod potomkov bývalých majiteľov priniesol so sebou aj niekoľko prekvapení. Jedným z nich bol poznatok, že náhrobný kameň Raiszovcov pri hradnej kaplnke bol kedysi zdobený aj kovovým krížom, o ktorom sa pri rekonštrukcii v minulosti nevedelo...
- Áno, svedčí o tom jedna z fotografií. Dali sme si preto záväzok, že sa pokúsime náhrobku prinavrátiť pôvodný vzhľad. A okrem iného sme sa dozvedeli, že ich prastarý otec je pochovaný v Spišskom Štvrtku, kam sa rozhodli počas ich trojdňovej návštevy zájsť a navštíviť jeho miesto odpočinku.
Už len otázka na záver, mala návšteva aj iný program?
- Pre vzácnu návštevu sme naplánovali výlet do Pienin a prehliadku Spišského hradu.
Text a foto (ad)
