Hazardné hry v meste - áno alebo nie?

Výherné automaty v herniach či reštauračných podnikoch  sú často tŕňom v oku mnohých. Ich oponentmi sú ale milovníci hazardu, ktorým zisk i risk prináša isté potešenie. Druhou stranou mince sú prípady, kedy sa toto potešenie premieňa na plač celej rodiny. A práve tomu chce samospráva mesta Stará Ľubovňa už dávnejšie zabrániť. Má na to ale právo? Pýta sa vo svojom proteste podnikateľ Radovan Gaľa, ktorý vo svojej prevádzke spustil hracie automaty a neuspokojil sa so zamietavým stanoviskom mesta.

Stop automatom
„Mesto Stará Ľubovňa začalo obmedzovať hazardné hry (okrem stávkových kancelárií) v roku 1997. Vtedy sa počet výherných automatov v meste znížil z 54 na 23,“ uviedol fakty Miroslav Srnka, vedúci ekonomického oddelenia MsÚ. Ďalej doplnil, že tento stav je aktuálny aj dnes, s tým, že mesto povolilo výherné automaty tým podnikateľom, ktorí ich prevádzkovali už od roku 1991. V roku 2004 ale nastala zmena v zákone o hazardných hrách, a preto mesto vydalo nové Všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktorým tento počet definitívne obmedzilo a odvtedy sa k novým žiadostiam o zriadenie takejto prevádzky stavalo odmietavo. Dnes je tak na území mesta v Starej Ľubovni (v centre) dokopy 23 výherných automatov v troch prevádzkach.  

Kde vznikol problém?
V priebehu jedenástich rokov zákazu boli podané žiadosti o prevádzkovanie výherných automatov od podnikateľov. Ale až nedávno sa Staroľubovňan R. Gaľa so zamietavým stanoviskom mesta nezmieril. Podal protest na Daňový úrad v Poprade, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním Zákona o hazardných hrách. Ten ho posunul ďalej Okresnej prokuratúre (OP), ktorá mala rozhodnúť. Prokurátor v tomto konaní odporučil mestu Stará Ľubovňa zrušiť VZN, ktoré je podľa neho nezákonné. Ale vo svojom stanovisku tiež uvádza, „z tejto zákonnej dikcie však nie je zrejmé oprávnenie obce či mesta určiť počet výherných  prístrojov na svojom území.“ 
 V podstate sa „bijú“ dva zákony s rovnocennou právnou silou.  Zákon o obecnom zriadení, ktorý dáva právo mestu povoľovať, ale aj zakazovať otvorenie akýchkoľvek prevádzok so zákonom o hazardných hrách, ktorý síce hovorí o tom, že mesto vydáva povolenie na takúto prevádzku, no nijako inak sa už v tejto oblasti nevyjadruje. „Daňový úrad dal dokonca stanovisko, že aj keby sa občania mesta v referende, ale inou formou  vyjadrili odmietavo a ak prevádzkovateľ splní to, čo požaduje zákon, tak môže jednoducho umiestniť automaty vo svojom podniku. Čo je podľa nás v rozpore s ústavou a zákonom,“ myslí si pracovník radnice M. Srnka.

Automaty sypú
Psychológovia tvrdia, že tento druh hazardných hier je prudko návykový. Najčastejšie sú gamblermi ľudia zo sociálne slabších skupín, no čoraz viac aj tí, ktorí majú dostatok financií (vrcholoví športovci, podnikatelia...). „Mesto týmto obmedzením sleduje najmä sociálnu situáciu občanov. Mestské zastupiteľstvo sa rozhodlo, že nebude podporovať rozvoj hazardných hier na svojom území. Tie privádzajú rodiny k chudobe,“ ozrejmil hlavný dôvod obmedzenia zo strany mesta vedúci ekonomického oddelenia. A to aj napriek ekonomickému prínosu pre mesto. Treba tu pripomenúť, že ročná daň za jeden výherný automat prisype do mestskej pokladnice 1500 €/45 tisíc Sk. Iný názor na to má ale podnikateľ, ktorý podal sťažnosť: „VZN-ko nie je v súlade so zákonom, rozhodla o tom aj prokuratúra. Ja som prevádzku otvoril a všetko mám v poriadku, povolené úradmi“.
Posledné slovo v celej kauze môže mať aj súd. Pretože ak Okresná prokuratúra postúpi proces generálnej, môže sa dostať podnet na riešenie až k Najvyššiemu súdu. „Zakázať úplne výherné hracie automaty nemôžeme. Mestá, ktoré sa o to pokúsili, sa stretli s rozhodnutím Najvyššieho súdu v ich neprospech,“ doplnil M. Srnka.

 Živnostník môže v podstate hovoriť o obmedzení slobodného podnikania a Mesto zase  argumentovať, že nechce rozvíjať hazard na svojom území, k čomu v minulosti vyzývalo aj Ministerstvo vnútra SR. Celý rébus by rozriešila iba zmena zákona. A to zrejme nie iba jedného. Dovtedy ale zrejme bude rozhodovať možno aj Najvyšší súd.
(MM)