Dôležité kroniky z mesta záhadne zmizli

Každému mestu zákon prikazuje viesť kroniku. Stará Ľubovňa má kroniky, dve. V prvej sú zaznamenané udalosti od roku 1962. Zaujímavosťou je, že práve na jej prvých stranách je zmienka o tom, že kronika Starej Ľubovne sa viedla už od oslobodenia v roku 1945. Doteraz sa ale žiadna kniha z tohto obdobia nenašla. Podľa zápiskov sa stratila preto, lebo obsahovala informácie o udalostiach počas trvania tzv. Slovenského štátu, a tak asi niekomu nebola pohodlná.  Kolujú však rôzne verzie o tom, kde by sa mohla nachádzať. 
„Kto nájde staré kroniky Starej Ľubovne, tak ho čaká naozaj veľmi pekná odmena. Ide o kus histórie, kus života každého mesta a bez kroniky vlastne neexistuje minulosť a bez histórie  súčasnosť. Niet tu na čo nadväzovať,“ nabáda nálezcov stratených kroník Eva Kollárová, vedúca kultúry tunajšieho MsÚ. 

PRESNÉ PRAVIDLÁ
Pri listovaní mestskej kroniky nájdete naozaj veľa zaujímavých zápiskov, niektoré dnes aj trochu vyvolajú úsmev. Vybrali sme aspoň jeden: „O spoločenské pobavenie sa stará reštaurácia Dukla, ktorá vo vinárni pravidelne každú sobotu a nedeľu a počas sviatkov poriada tanečné zábavy a pobavenie pre rozptýlenie občanov. Tu však treba uviesť, že niektorí mladí ľudia tieto zábavy zneužívali, často sa na takýchto zábavách aj pobili, čo kazilo dojem. Ovšem tieto tzv. bitky boli pod vplyvom alkoholu. Príčina týchto bitiek a potom výtržností tkvie v tom, že mladí ľudia majú možnosť zárobkových možností a tieto zárobky si potom nevedia vážiť a prepíjajú ich...“ 
Do mestskej kroniky môže ale nahliadnuť každý. Najväčší záujem je zo strany študentov a historikov. Existujú určité kritériá, podľa ktorých sa môže občan dostať k týmto informáciám. "Musí napísať žiadosť, my potom presne zapíšeme odkedy a dokedy s touto kronikou pracoval. Domov ju určite nepožičiame, môže v nej listovať iba na mestskom úrade,“ dodala vedúca oddelenia kultúry. 

KRONIKÁRI
Kroniky sú tak trochu aj o osobe, ktorá ich udržiava pri živote. Mesto malo doposiaľ piatich kronikárov. Ich úlohou bolo zachytávať najdôležitejšie historické fakty. K novodobým kronikárom donedávna patrila Soňa Šebová st., od roku 2000 majú zbieranie historických faktov na starosti Anton Radič a Lucia Čandíková. 
Ktovie, ako to fungovalo niekedy, no dnes tieto fakty zapisuje do kroniky zapisovateľ. To ale až vtedy, keď si ich prečíta ďalší človek a schváli mestské zastupiteľstvo. 
E. Kollárová dodáva, že na tom, ako kronika vyzerá a aké udalosti sú v nej zaznamenané, záleží každému mestu. „Písmo musí byť úhľadné, čitateľné, písané nezmazateľným atramentom, aby sa k zápiskom dalo vrátiť aj po rokoch. Máme šťastie, že na mestskom úrade pracuje Oľga Matviaková, ktorej písmo zodpovedá aj tým najprísnejším kritériám,“ dodáva. 
Vedenie kroniky má svoju presnú osnovu. „Do kroniky sa nemôže zapisovať všetko. Najdôležitejšie sú ekonomické či hospodárske ukazovatele, ale aj oblasť kultúry, vzdelávania a všetko to, čo dotvára obraz o živote v meste v tom - ktorom roku,“ dozvedeli sme sa. Svoje pravidlá má nielen obsah, ale aj estetická stránka. Do kroniky sa môže iba písať, nepatria do nej žiadne ozdobné ornamenty, obrázky, výstrižky, fotografie či pozvánky. Na to existujú ďalšie knihy alebo ďalšie materiály, kde mesto uchováva svoju históriu. Ide o archivované výstrižky z novín, fotografickú dokumentáciu a iné. Okrem kroniky tiež existuje aj  pamätná kniha Mesta, kde sa zapisujú najdôležitejšie udalosti roka, medzi nimi napríklad rôzne prijatia zaujímavých ľudí a osobností, výročia, ale aj sobáše či  narodenia.
(mp)