Etický kódex zamestnancov Mesta

Preambula

Cieľom etického kódexu je stanoviť a podporovať základné zásady a pravidlá správania sa zamestnancov samosprávy, ktoré je každý zamestnanec povinný ctiť a dodržiavať, a vytvárať tak základ pre budovanie a udržiavanie dôvery verejnosti vo výkone samosprávy. 

Kódex ako základná etická norma správania sa zamestnancov nadväzuje na práva a povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a etickými princípmi. Jeho účelom je vytvárať a podporovať žiaduce štandardy správania sa zamestnancov a zároveň informovať verejnosť o tom, aké správanie je oprávnené od zamestnancov v samospráve očakávať.

Zamestnanec samosprávy má záujem na spravodlivom a efektívnom výkone samosprávy prostredníctvom riadneho plnenia si zverených úloh a ďalším vzdelávaním si prehlbuje svoju odbornosť.

 

Článok I

Základné ustanovenie

Etický kódex zamestnancov Mesta Stará Ľubovňa (ďalej len „kódex“) je záväznou normou správania sa zamestnanca samosprávy (ďalej len „zamestnanec“).

Etický kódex je súhrn morálnych požiadaviek a pravidiel, ktoré majú podobu noriem, princípov a ideálov, podľa ktorých by sa mal riadiť každý člen organizácie, ako aj organizácia ako celok vo vzťahu k svojmu externému i internému prostrediu. Úlohou kódexu je teda usmerniť správanie sa pracovníkov, ako i organizácie ako takej.

 

Článok II

Základné princípy správania sa zamestnanca

Zamestnanec vykonáva svoje úlohy v súlade s Ústavou SR, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ustanoveniami tohto kódexu. Zároveň sa v tomto rámci usiluje o zjednodušenie procesných postupov a urýchlenie lehôt na vydanie rozhodnutí, záväzných stanovísk, stanovísk a iných dokumentov vyplývajúcich z jeho pracovnej činnosti.

Zamestnanec pri plnení svojich úloh postupuje nestranne a transparentne. Rozhoduje na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom dôsledne dbá na rovnosť účastníkov tak, aby nedochádzalo k ujmám na ich právach a oprávnených záujmoch a vyhýba sa konaniu, ktoré by mohlo ohroziť dôveru verejnosti v nestrannosť a objektivitu rozhodovania.

Zamestnanec koná v súlade s cieľmi a úlohami zamestnávateľa, pričom sa nesmie dať ovplyvniť zámermi iných osôb, ani prijať akúkoľvek finančnú alebo inú výhodu, ktorá by mohla mať vplyv na riadny výkon jeho služobných povinností a výsledok rozhodovania. 

Zamestnanec zodpovedá za svoje konanie a rozhodnutia zamestnávateľovi a verejnosti, a je pripravený podrobiť sa kontrole a strpieť nevyhnutne potrebné preskúmanie jeho postupu.

Zamestnanec je pri plnení svojich úloh maximálne otvorený a prístupný verejnosti. Je povinný riadne zdôvodniť svoje rozhodnutia; je však oprávnený odmietnuť poskytnutie tých informácií, ktorých poskytnutie zakazuje zákon alebo vykonávacie predpisy.

Zamestnanec si plní svoje úlohy čestne, svedomito a zodpovedne, v dobrej viere a v zhode s poslaním úradu. Výkon práce musí byť spojený s maximálnou mierou slušnosti, porozumenia a ochoty. Voči verejnosti vystupuje zdvorilo a s úctou, nie je však povinný znášať vulgárne prejavy a urážky a konať s osobami, ktoré nedodržiavajú základné pravidlá slušného správania.

Zamestnanec prichádza na pracovisko náležite upravený a prispôsobuje svoje oblečenie pracovnému zaradeniu; (nie je prípustné športové oblečenie,  krátke nohavice,  hlboký výstrih, mikiny, športová obuv a pod.). Výnimkou je, ak zamestnanec vykonáva práce alebo služobnú cestu v teréne. 

 

Článok III

Konflikt záujmov

Zamestnanec koná vždy vo verejnom záujme. Nepripustí, aby došlo ku konfliktu jeho osobných (súkromných) záujmov s jeho postavením zamestnanca samosprávy. Jeho povinnosťou je vyhnúť sa takémuto konfliktu a zároveň predchádzať situáciám, ktoré môžu vyvolať podozrenie z konfliktu záujmov. Súkromný záujem zahŕňa akúkoľvek výhodu pre zamestnanca, jeho rodinu, blízke osoby a právnické alebo fyzické osoby, s ktorými mal alebo má obchodné alebo politické vzťahy a ktorý by mohol vplývať na nestranný a nezaujatý výkon jeho povinností.

Zamestnanec sa nezúčastňuje na žiadnej činnosti nezlučiteľnej s riadnym výkonom jeho pracovných povinností alebo činnostiach takýto výkon obmedzujúcich, spočívajúcich v takej politickej alebo inej verejnej angažovanosti, ktorá by narúšala dôveru verejnosti v nestranný výkon pracovných povinností. 

 

Článok IV

Dary a iné výhody

Darom sa rozumie bezodplatné plnenie alebo akákoľvek iná bezodplatná výhoda poskytnutá zamestnancovi pri výkone jeho funkcie.

Zamestnanec nevyžaduje ani neprijíma dary, úsluhy, pozornosti ani iné výhody, ktoré by mohli mať vplyv na jeho rozhodovanie a profesionálny prístup vo veci alebo ktoré by bolo možné považovať za odmenu za prácu, ktorá je jeho povinnosťou. Zároveň ani nenavádza tretie osoby na poskytovanie darov, ktoré by mohli vplývať na riadne plnenie pracovných povinností  zamestnanca.

V prípade, že zamestnanec nemohol dar odmietnuť (zo slušnosti, dar z účasti na pracovnom stretnutí alebo rokovaní, alebo pri zastupovaní mesta na služobnej ceste), je povinný tento dar odovzdať etickej komisii, ktorá zabezpečí ďalšie nakladanie s týmto darom.

Zamestnanec nepripustí, aby sa v súvislosti s plnením zverených úloh dostal do pozície, v ktorej je zaviazaný oplatiť preukázanú službu alebo výhodu, alebo ktorá ho zbavuje nestrannosti a nezávislosti pri rozhodovaní.

Zamestnanec je povinný i v súkromnom živote vyhnúť sa takému správaniu a činnostiam, ktoré by mohli znížiť dôveru verejnosti v nestranný výkon verejnej správy alebo zadať príčinu k nátlaku na zamestnanca v dôsledku jeho konania, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo etickými normami.

Článok V

Zneužitie úradného postavenia

Zamestnanec nezneužíva výhody plynúce z jeho postavenia ani informácie získané pri plnení úloh pre získanie akéhokoľvek majetkového či iného prospechu. 

Zamestnanec neponúka ani neposkytuje žiadne výhody spojené s jeho postavením v samospráve.

Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri plnení svojich úloh, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, pričom táto povinnosť trvá i po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverená osoba.

Článok VI

Oznamovacia povinnosť, oznámenie neprípustnej činnosti

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému (etickej komisii) prípady: 

konfliktu záujmov, resp. nemožnosti vyhnúť sa konfliktu záujmov,

ak je požiadaný, aby konal v rozpore s právnymi predpismi alebo etickými kódexom,

zistenia straty alebo poškodzovania verejného majetku, podvodného alebo korupčného konania,

vulgárnych útokov smerujúcich voči jeho osobe alebo voči orgánu samosprávy alebo konania s osobami pod vplyvom návykových látok,

ponúknutia akejkoľvek výhody, ktorá by mohla mať nežiaduci vplyv na jeho rozhodovanie. 

 

Článok VII

Disciplinárny postih

Kódex tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovného poriadku platného od 06.07.2007 a jeho ustanovenia majú záväzný charakter. Konanie v rozpore s jednotlivými ustanoveniami je kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny so začatím disciplinárneho konania voči zamestnancovi.

Etická komisia je zriadená z vedúcich zamestnancov, ktorí posudzujú a vyhodnocujú porušenie Etického kódexu.

 

Článok VIII

Záverečné ustanovenia

Výkon samosprávy je službou verejnosti. 

Zamestnávateľ vytvára zamestnancom dôstojné podmienky pre riadny výkon ich povinností.

Zamestnanec poskytuje verejnosti pokiaľ možno čo najúplnejšie informácie o svojej činnosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi, predovšetkým zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku a zariadeniach zamestnávateľa;  je povinný využívať efektívne a hospodárne a nezneužívať ich na dosiahnutie osobného prospechu.

Zamestnanec je povinný správať sa v súlade s etickými princípmi i k ostatným zamestnancom.

Etický kódex bol prerokovaný v odborovej organizácii OZ SLOVES dňa 26.03.2015. 

Etický kódex nadobúda účinnosť dňa 01.04.2015