Cintoríny

Starý cintorín

Cintorín bol založený v  polovici 19. storočia za mestom. Svedčia o tom aj náhrobné kamene, z ktorých najstaršie pochádzajú práve z tohto obdobia. V strede cintorína sa nachádza neogotická kaplnka zo začiatku 20.storočia. Jej interiér tvorí neogotický oltár s centrálnym obrazom znázorňujúcim výjav z nového zákona – Ukladanie Krista do hrobu. Kaplnka má dve bočné vytrážované okná, ktoré dala zhotoviť rodina Krafčíkova.

Na juhovýchodnej strane kaplnky stojí starý pieskovcový kríž, ktorý bol pred výstavbou kaplnky centrálnym modlitebným miestom na cintoríne.

Do začiatku 60. rokov sa cintorín nachádzal ešte na okraji mesta a pri jeho múre končila tzv. Vyšná ulica, ktorá sa tiahla smerom k námestiu a sledovala súčasnú pešiu zónu. Žiaľ  na prielome 60. a 70. rokov podľahla necitlivej stavebnej činnosti.  Výstavbou sídliska západ a individuálnej bytovej výstavby sa mesto v druhej polovici 20.storočia rozrástlo do takej mieri, že cintorín dnes tvorí takmer stred intravilánu mesta .

Židovský cintorín

 Cintorín ešte pred druhou svetovou vojnou ležal 600 – 700 metrov od mesta na poliach pri ceste smerujúcej do Prešova. Dnes je súčasťou intravilánu. V roku 2001 bol zrekonštruovaný takže je po celom obvode ohradený. Na cintorín sa vstupuje cez malú budovu nazývanú Ciduk hadin. Rady hrobov smerujú na juh. Uprostred vedie cestička, na východ od nej sú umiestnené hroby mužov a na západ hroby žien. Častým motívom náhrobných kameňov je koruna, alebo memora. Nachádzajú sa tu aj figurálne ozdoby ako sú levy a orly. Väčšina náhrobkov je z vápenca. Bohatšie rodiny si nechávali vyhotoviť náhrobok zo švédskeho granitu. V jednom oheli – hrobke je pochovaný levita.

V roku 1933 žilo v Starej Ľubovni 351 židov a tvorili samostatný rabinát. V meste na levočskej ulici mali vybudovanú synagógu. Posledným rabínom bol Moše Rosenberg, ktorý podobne ako väčšina jeho súkmeňovcov zahynul počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore. V súčasnosti sa k židovskej viere nehlási v meste ani jeden občan.

autor textu: Mgr. Pavol Mišenko