Aj Základná umelecká škola v Starej Ľubovni žila uplynulý týždeň jedinečnými udalosťami. Po vyše 50-ročnej histórii jej pribudlo k názvu čestné pomenovanie ZUŠ Jána Melkoviča. Už v pondelok poobede 20. apríla na počesť sviatočných dní hostili v koncertnej sále ZUŠ-ky komorné trio QUASARS Emsemble z Bratislavy a okrem predstavenia svojich prác v Galérii Provinčného domu vo štvrtok 23. apríla mohli všetci Staroľubovňania v Dome kultúry obdivovať „to najlepšie“, čo tunajšia umelecká škola vychováva. Deň D ale prišiel hlavne v piatok 24. apríla, keď riaditeľ školy spolu so životnou partnerkou J. Melkoviča Janou Špánikovou a primátorom mesta Starej Ľubovne V. Jaržembovským odhalili na priečelí tabuľu s novým názvom školy. Potom už za prítomnosti hostí, príbuzných J. Melkoviča i členov Radošinského naivného divadla vzdali hold umelcovi programom žiakov ZUŠ Jána Melkoviča.
Prijatie piatkových hostí v obradnej sieni tunajšieho Mestského úradu malo v programe okrem spomínania na umelca aj uvedenie do života knihy Ján Melkovič MÚZY(A)UM, ktorá v kocke približuje jeho život i dielo. Starú Ľubovňu okrem bratrancov a sesterníc J. Melkoviča poctili návštevou aj jeho syn a dcéra. Nechýbali herci Radošinského naivného divadla, väčšina z tých mladších spomínala na J. Melkoviča aj ako na výborného pedagóga. Zhodne tvrdili: „Nik nás toľko nenaučil ako Janko Melkovič.“
Gala večer v Dome kultúry sa začal prevzatím certifikátu, ktorým bolo z poverenia ministerstva kultúry zapožičané meno Jána Melkoviča Základnej umeleckej škole. „Veľmi nás teší, že naša škola bude niesť meno takej výraznej osobnosti Slovenska, výborného muzikanta, skladateľa, herca i znalca výtvarného umenia i fotografa. Je to pre nás veľký záväzok,“ povedal už riaditeľ ZUŠ Jána Melkoviča Peter Mosorjak. Málo sa vie, že umelec dokonca krátko na tunajšej umeleckej škole aj pôsobil.
Nesporne zlatým klincom programu a dôstojnou bodkou za týždennými aktivitami venovanými J. Melkovičovi bol program členov Radošinského naivného divadla, ktorý v niekoľkých úryvkoch z ich hier oživili hlavne ducha J. Melkoviča. Na svojho kolegu, pedagóga a priateľa spomínali v jeho piesňach i poviedkach. Patril im záverečný standing ovation.
Text (hm), foto (MM)
